Z Portlandu sme po obede zamierili do vnutrozemia smer The Grampians, narodny park znamy predovsetkym bohatou skalou fauny a flory (na jar tu kvitne vela divych kvetov vratane viac ako 20 druhov, ktore nerastu nikde inde na svete) a unikatnymi skalnatymi utvarmi. Cestou sme videli same farmy s kravami, ovcami a konmi. Prechadzali sme cez mestecko Hamilton - "Wool Capital of the World", teda hlavne mesto vlny na svete. Z australskeho sprievodcu som vycitala, ze v podstate nie je dovod sa zastavovat v Hamiltone pokym sha clovek nezaujima o vsetko co suvisi s rastom a pestovanim vlny :) a tak sme sa nezdrziavali a pokracovali dalej.
Tak toto je ta cesta do vnutrozemia :), nastastie ale len par kilometrovy usek, ktory dostaval novu vozovku :)
Okolo 17.00 sme prisli do maleho mestecka Halls Gap, co je vychodiskovy bod tohto narodneho parku. Mesto ma len 300 obyvatelov, ale 6000 posteli pre turistov co znaci, ze po Great Ocean Road je Grampions National Park druhou najviac navstevovanejsou destinaciou vo Victorii. Nasli sme si maly motel kde prespime a naplanovali turistiku na dalsi den.
To krcisko, a ty noziska! Vzdyt to je pstros neee?!:)
Tychto dvoch krasavcov sme zbadali uz tesne pred Halls Gap z cesty ako sa pasu. Prvykrat co sme videli emu volne v prirode. Boli naozaj obrovski, ja som sa pravdupovediac aj trocha bala, ale Dzony tuziaci po dobrej fotke ich stale prenasledoval dalej do busa, kym ja som stala na okraji.
A tu ho uz zbadali, esteze sa nerozbehli oproti :) by sme odtial inak prasili :)
Majitel toho motela nam poradil kam sa mame na druhy den vydat a zaroven nas upozornil, ze nemame ist do postele predtym ako sa zotmie, ale mame si sadnut na terasu izby a sledovat co sa bude diat pocas zapadu slnka. Tak sme aj urobili...
...toto je pohlad z balkona, na tej luke sa pasli kravy a lovila liska, v korunach stromov skriekali papagaje a za tymi stromami sa pasli kengury. Ked sa pomaly stmievalo, kengury sa priblizovali stale blizsie k ludskym obydliam.
...a po uplnom zapade slnka to vyzeralo takto, kengury na priedomi domov :)
...a pekne cela rodinka, tato sedel vpredu, mama vedie male :) no bola to sranda, vobec sa nas nebali...
...toto je travnik pred tym motelom, kde sme spali :) parada!!!
Pohlad z terasy na druhy den rano, velky cockatoo vsade:)
...ludia su zvyknuti na divocinu a vsetky zvery na ludi a tak si tu pekne ziju v harmonii :)
Jeden osamoteny
Dzonyho najoblubenejsi australsky vtak - cockaburra, neuveritelny skreklun, to co vydava za zvuk sa da prirovnat k placu batolata alebo skriekaniu opic, nieco neskutocne... Ten motel, v ktorom sme spali sa volal podla nich Cockaburra Motel a tieto tri gracie tam sedeli hned rano a ten majitel im hadzal masove gulicky :)
...a toto co vyzera ako vrana je dalsi typicky australsky vtak - Magpie, ktorych je aj v Brisbane kopec a tento zasa piska :)
Takze hned rano sme sa vybrali z Halls Gap smer juhozapad k Wonderland car park, kde sme nechali auto a vydali sa na 5,5 km turu na The Pinnacle (Vrchol).
Naucna tabula pri Wonderland car park
Prvy usek viedol cez kamenny Grand Canyon, neskor lesom.
priechod Grand Canyonom
Obrovske sopecne skaly
...cez tu skaru v strede sme prechadzali
Priechod cez Silent Street (tichu ulicku)
...ta skarocka naozaj bola uzka, aj pre nas :)
A toto je nas ciel The Pinnacle, z ktoreho bol prekrasny vyhlad na Lake Wartook
...krasne masivne skaly v pozadi
...lietam :) (Titanic:)
...caka nas este cesta naspat! Ale najprv este spravime zopar fotiek:)
...potrebovala som prefukat spotene tricko :)
Z The Pinnacle sme teda zisli dolu k parkovisku, prezliekli spotene tricka a vybrali sa dalej smer Boroka Lookout, ktory bol z dalsieho parkoviska vzdialeny len zopar metrov a dokonca vybudovany chodnicek, aby sa tam mohli dostat aj vozickari. Cestou nas zastavila jedna pani, sme mysleli, ze ma nieco s autom, ale zastavila nas kvoli zranenej cockaburre, ktora lezala v protismere na vozovke. Kedze sme po ceste nevideli ziadnu znacku s cislom, na ktore treba volat v pripade, ze uvidime zranene zvierata, tak ju Dzony len presunul z cesty na krajnicu a ta pani si tam blizko na strom uviazala nejaky papier a po ceste spat ju chcela zobrat do Hall Gaps. Tak snad sa jej ju podarilo zachranit...
Vyhlad z Boroka Lookout
...a este jedna
Slamienky
Z Boroka Lookout sme sa presunuli autom na dalsiu vyhliadku a sice Reed Lookout.
Reed Lookout
Nadherny vyhlad na cely Grampions National Park
Z Reed Lookoutu to bol len 1km na Balconies Lookout, tak sme sli:)
V januari 2006 poziar pohltil vacsinu narodneho parku, no priroda sa z toho zazracne dostala a uz teraz 2 roky po poziare je vidno drobne listie rastuce zo zuholnatenych kmenov, stromovu travu a vraj aj niekolko druhov orchidei, ktore tu nerastli uz niekolko desatroci...
Zhorete stromy...
...cestou na Balconies Lookout
...a nielen rastliny sa spamatavaju, ale vracaju sa aj dalsi obyvatelia :)
...a tie kamenne utvary su tie balkony :)
Dzony sa nemoze normalne tvarit ani na jednej fotke :) (uz som len pocul: "Jano padaj prec od toho zabradlia"...tak som radsej padal:)
...a este jedna z tejto vyhliadky
Radiova veza a pozorovatelna poziarov pri Reed Lookoute
Nasou poslednou zastavkou v Grampions National Park boli Mckenzie Falls.
V tychto bolo uz konecne viacej vody:) ...nanestastie slnko svietilo presne oproti, takze sme ich nemohli zachytit celkom zhora, kedze sa to strasne odrazalo:(
Oddych pod vodopadmi
...a este jedna zboku
Tieto vodopady boli z Grampians National Parku uz vsetko, pretoze hned odtial sme vyrazili smer Adelaide a mali sme pred sebou dlhu cestu. (teda planovali sme prespat niekde pred Adelaide a rano sa vydat na juh na Kangaroo Island). Na zaver mapka:
Takze, za jeden a pol dna sme z Portlandu presli 610km autom a nejake tie kilometre pesi po Grampians National Park.
j&s
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára