Z Christchurch k Lake Tekapo

Ahoj vsetci!

Takze v Brissie sme sa uspesne zbalili a v pondelok 14.4.2008 o 18:00 odlietali z Brisbane International Airport do Christchurch, najvacsieho mesta juzneho ostrova Noveho Zealandu. (Mimochodom vsimli sme si, ze nas blog cita viac ludi, pretoze sa da nejakym sposobom aj vygooglit, co nas celkom tesi, takze sem-tam mozno hodime aj nejaku tu radu, ako napr. vratenie 10% GST (australskej DPH). Pred cestou sme si kupili nejake veci, hlavne ja Jan:), (v hodnote nad 300$ :) a na letisku je maly stanok, kde sa to da uplatnit...tie veci treba mat na jednom blocku, z jedneho obchodu a zakupene nie viac ako 30 dni pred odletom z krajiny a hlavne ten tovar treba mat so sebou, co som ja nemal, ale ukecal som to, ze to mam v batozine, ktora je uz nalozena v lietadle:)

Mno, ale spat k nasej ceste! Ked sme nasadali do lietadla, tak sa okolo celeho letiska rozpestreli burkove mracna a zacalo sa blyskat, tak sme si povedali, ze super, ze v burke sme este neleteli:) Pilot zahlasil, ze kym vyletime hore, tak to bude trosku hrbolate, ale ze pohoda:) Nakoniec to iba trochen hrkotalo, ale nic vazne...v Christchurch sme pristali po 3 hod letu o 23:10 miestneho casu a za pol hodku sme uz boli ubytovani v teple motela. V lietadle nam rozdali letaky, nieco ako priznania veci, ktore vezieme na Zealand, kedze maju karantenu ako Australia, ide hlavne o potraviny, maso, rastliny a vsetko, co sa dotyka zeme ako aj stany a pod. Sme sa pobavili, pretoze vo vsetkych okienkach sme mali YES, teda, ze to nesieme so sebou, ale pokuta, ze ti to najdu a nie je to uvedene v tom zozname, bola mastna, respektive hrozi aj vazenie! Mali sme novy vceli med, bylinky, konzervy a spacaky. Nakoniec vsetko bolo OK, nanestastie okrem medu, ktory nam ten ujko vyhodil:( V moteli sme stravili pohodovu noc (ja nachcipany so zalahnutym uchom:) a rano som vybehol pre auto, respektive nieco ako obytnu dodavku, ktoru sme mali booknutu cez net na zaklade odporucania kamaratov...

Ked som to uvidel, tak som trosku zostal zaskoceny, pretoze to bolo obrovske! Taky maly Trambus:)...Ma to asi sest dveri, chladnicku, zachod, sprchu, plynovy sporak, gril, postel, mikrovlnku, dokonca digestor, drez, vsetky kuchynske haraburdy a pod. Prve momenty a zoznamovanie boli hekticke, bo je to manual s bakulkou ako v autobuse, takze radit treba mocne a zrucne. Aj takemu vodicovi ako MNE:) to chciplo asi 10krat, samozrejme v strede cesty pri otacani a pod. Ked sme parkovali pred supermarketom, tak to tiez bolo celkom komicke, pretoze polovica auta trcala do ulicky, kade chodili auta:). Ma to aj vyhody ako napr., ze netreba auto hladat na parkovisku:)

Mali sme ako tak naplanovanu cestu, ale podla predpovede pocasia, sme plany kompletne zmenili a vyrazili presne opacnym smerom ako bol plan... takze z Christchurch sme zamierili k Southern Alps. Po asi 140km sme z hlavnej cesty odbocili na Peel Forest, kde sme chceli vidiet 1000 rocny strom s obvodom kmena 9m. Najprv sa ale pred nami rozprestrela nadherna krajina, zelene luky s pasucimi sa ovcami, kravami, konmi alebo jelenmi.

...fotene z auta na ceste k Peel Forest...

Novy Zeland s poctom obyvatelov 4 miliony a poctom ovci vraj uz "len" 40 milionov (ich pocet vraj klesol za poslednych 20 rokov zo 60 na 40 mil, otazka znie kto zjedol 20mil. oviec za 20rokov:)...a naozaj tych oviec je tu vsade kopa, je problem najst luku alebo kopec bez pasucich sa oviec, ak sme aj nasli, tak to bolo golfove ihrisko :) A este jedna zaujimavost, NZ ma jeden obchod s knihami na kazdych 7 500 obyvatelov, co je najviac knihkupectiev na hlavu na svete :)

Ludia tu chovaju stada jelenov a srniek bezne ako stado oviec ci krav.

Big Tree, na to ze ma 1000 rokov vyzera dobre:)

Opat fotene z auta, nadherna jesenna krajina...

Prve jazero, ktore sme na NZ videli bolo Lake Tekapo a nejako sa nam velmi zapacilo, a tak sme sa rozhodli stravit prvu noc pri nom. A teraz zopar fotiek odtial...

...tyrkysove jazero, opadavajuce listy zo stromov, v pozadi hory so zasnezenymi vrcholmi...

Tekapo River

Church of the Good Shepherd (Kostol Jezisa Krista) pri Lake Tekapo, ale skor kostolik, uplne malinky, ale krasna sceneria...Kostolik bol postaveny v roku 1935 z kamena a duboveho dreva.

...co fotka, to pohladnica :)

Socha kolie (skotskeho ovciarskeho psa) postavena ako prejav ucty, kedze tieto psy pomohli rozvinut prave tento region, tzv. Mackenzie Country podla Jamesa "Jocka" Mackenzieho, ktory sa tu ako prvy zacal potulovat s ukradnutymi stadami oviec, az kym ho nechytili...na to, si ostatni zacali uvedomovat, ze tato krajina ma obrovsky potencial na chovanie oviec a odvtedy business s ovcami len rozkvita :)

Ustie Tekapo River do Lake Tekapo

Takze sme sa rozhodli zlozit a navarit veceru. Takto vyzera nas trambus :) zo zadnych dveri..

Kym kuchar varil, ja som si uzivala kavu o piatej s prekrasnym vyhladom.

Stanus so svojimi peknymi svalnatymi nohami (kolikmi do rajcakov, ako ja im vravim:)

Pomaly sa stmieva a na hory pada perina :)

No a ako to tak uz chodi, so stmievanim prichadza chlad a zima. Kedze sme predtym nikdy nemali karavan, ani v nijakom nespali, povedali sme si, ze skusime spat na parkovisku pri jazere, ved naco platit 30 dolarov za miesto s elektrickou pripojkou v campe?!...Tak sme sa vecer nasukali do spacakov, zakryli perinami a zaspavali sme v chladnucom aute...Noc bola akotak v pohode, samozrejme ja som sa v spacaku stale potil, pretoze som nie som zvyknuty spavat zababuseny...rano bolo hrozne!!! V aute bola strasna zima, ani nie v spacakoch, ale na hlavy a vzduch na dychanie bol dost chladny...jednoducho sme si povedali, ze to bolo prvy a posledny krat, ked sme skusali spat v "zime" iba tak vonku. Trvalo nam nejaku chvilu kym sme sa potom rozhybali a vydali sa na dalsiu cestu. Pocasie sa oproti predchadzajucemu dnu mierne pokazilo, zacalo mrholit, tak sme sa nakoniec rozhodli neist na planovanu turu na horu Mt John nad Lake Tekapo a vyrazit dalej na cestu - smer Mt Cook National Park.