19.marca rano sme z maleho mestecka Murray Bridge (asi 70km pred Adelaide), kde sme prespali, vyrazili na juh smer Cape Jervis, odkial chodi trajekt na Kangaroo Island vzdialeny 13 km od pobrezia Juznej Australie. Ostrov objavil Francuz Nicholas Baudin niekedy v r. 1802 a na jeho pocest je vela miest na ostrove pomenovanych vo francuzstine. Ked tam on dorazil, vraj bol ostrov neobyvany, i ked arecheologovia tam nasli dokazy, ze uz pred 2250 rokmi tam zili nejaki Aboriginci. Ostrov ale dostal nazov Kangaroo Island potom ako ho tak pomenoval Anglican Matthew Flinders, podla toho, ze ked sa tam so svojou posadkou doplavil, tak si uvarili kengurie maso a velmi im vraj chutilo.
...blizime sa ku Cape Jervis, v pozadi uz vidno Kangaroo Island
Nas trajekt
...cas nastupit
Na to miesto odkial odchadza trajekt sme prisli trosku skor (trosku su cca. 2hodky:), tak sme sadli este na jednu studenu a veternu plaz a potom este zahadzali frissbie na parkovisku a nejako sa dockali trajektu, ktory po asi 45 min dorazil z Cape Jervis do mestecka Penneshaw, kde sme navstivili informacne centrum a vyrazili do hlavneho mesta ostrova, do Kingscote. Nasou prvou zastavkou bol vsak uz po asi 20km Prospect Hill Lookout.
...cesticka k Prospect Hill Lookoutu
Pohlad z nasho prveho lookoutu na ostrove, na jednej strane na D'Estress Bay...
...na druhej strane na Pelican Lagoon a na cestu odkial sme prisli :)
Molo V Kingscote za nocneho sera
Dzony krmi pelikany a cajky v pristave s pozostatkami nasej vecere :) ale chutilo im:)
Cela story bola taka, ze v pristavceku sa organizovalo krmenie pelikanov pre turistov, ale my sme toho casu zhanali v meste nieco pod zub, takze sme to zmeskali... na veceru sme mali grilovane kura z marketu, z ktoreho zostalo kopec koze a plnky s masom, tak ze reku skoda vyhadzovat, nech ma z toho aj niekto iny prospech. Tie pelikany boli fakt obrovske, chvilu sa bali, ale potom liezli za mnou na to molo, samozrejme ked uz som nic nemal, tak sa na mna vykaslali a odplavali: ) Kazdopadne som len pozeral aky postreh maju na to, ake su velke...
Prvu noc sme sa rozhodli prespat v Kingscote a rano vyrazit objavovat krasy tohto "nature island" teda prirodneho ostrova. Vydali sme sa po jednej z mala asfaltovych ciest na ostrove. Nasou prvou zastavkou bol Seal Bay, teda zaliv so vzacnym druhom tulenov (Australian sea lion-uskatec), ktore tam ziju vo svojom prirodzenom prostredi, ludska ruka im nijak nepomaha, proste sa im tam paci :). Vo svete ich zije len 10-12 000 a kolonia v Seal Bay na Kangaroo Islande so 600 tulenmi je tretia najvacsia.
...pred vstupom do Seal Bay
Chodnicek na plaz do tesnej blizkosti obyvatelov tohto zaliva
Na ceste dolu je tento skeleton mladata velryby, resp. presnejsie vraskavca, ktory more vyplavilo na pobrezie po zimnej burke v roku 1984 a ktory v roku 1996 presunuli vyssie na to miesto, kde lezi dodnes. Tento druh velryb moze dorast az do dlzky 18 metrov, ten na fotke ma len 10 metrov, kedze ide o nevyvinute mlada.
A tu uz jeden riadny "kusok" odpocivajuci v zavetri.
...tie tazke oblaky nevestili nic dobre...
Zatulane mlada, mimochodom uskatce su zvlastne tym, ze nemaju strst, ale len vlasy, resp. chlpy :)
Australian sea lion travi rovnako vela casu v mori ako na susi. Travia 3 dni hladanim potravy v mori, takmer nepretrzitym potapanim sa a ked sa po tych troch dnoch vratia naspat na pobrezie, dalsie tri dni len odpocivaju :). Samica sa vraj potopi aj 500krat pocas 72hodin bez spanku.
Kedze dost fukalo a dokonca zacalo prsat, aj tym tulenom zacala byt poriadna zima, a tak sa zacali tulit k sebe a zohrievat.
...tri zohrievajuce sa kopy tuku :) Asi sa im nieco pekne sniva, hlavne tomu v strede :)
mama a mlada
Boli fakt zlati... Zo Seal Bay sme sa vybrali dalej na zapad do Flinders Chase National Park, na ceste sme sa zastavili len na prechadzku medzi eukalyptami s koalami a papagajmi. A kedze naozaj pocasie zacalo byt dost zle a dost prsalo, na vozovkach bolo kopec smadnych kengur, ktore vylizovali vodu z cesty, takze sme museli davat naozaj pozor, kedze sa nechceli nejako odpratat :).
Tieto na Kangaroo Islande su ovela tmavsie a hunatejsie.
...konecne voda?
Pred par tyzdnami ako sme my navstivili Kangaroo Island boli v Juznej Australii priserne horucavy, teplota niekolko tyzdnov neklesla pod 45 a vacsinu Flinders Chase National Parku pohltil poziar a doteraz je vela chodnickov zavretych, kedze priroda potrebuje cas na zotavenie.
Obhoreta poda a rastliny vo Flinders Chase National Park
V tomto narodnom parku sme navstivili Remarkable Rocks (Pozoruhodne skaly), jedno z najznamejsich miest na ostrove. Tieto obrovske skaly vyzeraju ako dielo nejakeho sialeneho sochara, az je tazko uverit ze ich vytvorila matka priroda.
Dreveny chodnicek k Remarkable Rocks
Urcite by krajsie vynikli keby bolo lepsie pocasie, ale to si clovek nevyberie...
The Hook Rock (hakova skala)
Mimochodom bola tam fakt zima, preto sme taki nabundani :) a Dzony ma tusim aj prilbu :)) (viem, ze vyzeram trosku ako blbecek, mno ale tak sa mi to podarilo ostrihat noznickami na nechty:)
Tato skala vyzerala ako otvorena dlan
radsej som sa otocil, aby mi nebolo vidiet tu osmikanu ofinku:)
Na ceste k Admirals Arch. V pozadi napravo su Remarkable Rocks.
Majak pri Admiral Arch
...a opat dreveny chodnicek k Admiral Arch s nadhernymi vyhladmi. Admiral Arch je otvorena jaskyna, v ktorej oddychuje dalsi druh tulenov, tentokrat novozelandske osrstene tulene.
Oddychujuce novozelandske tulene, kopec ich zaroven plava v obrovskych vlnach...(moc nevonali, ale boli mileni...)
Admiral Arch (samozrejme opat idelne svetlo na fotenie, ale to je nas osud:)
Vyhlad na tulene
Admiral Arch este raz
Z Flinders Chase National Park sme sa uz vydali naspat do Penneshaw, kde sme si nasli ubytovanie a rano vyrazali smer pevnina a Adelaide. Ale nenechali sme si ujst najvacsiu miestnu atrakciu v Penneshaw, a sice nocny pochod malych tucniakov z mora na pevninu do svojich hniezd.
Kolonia tucniakov, v noci prosim nevstupovat.
Tak sme sa vybrali (po zotmeni) na plaz pozerat ako sa tisice tucniakov vracaju z mora. Postavili sme sa za tu cedulu a cakali sme...a cakali, a cakali,...asi dve hodiny na stojaka, zima nam bola a potom sa to stalo:) Zrazu sa zmora vykotulali 4 male bodky (mini tucniaci z 60m dialky) a z nich sa este jedna vratila do vody a to bolo vsetko:) Museli byt prefikani a niekade nas obist, pretoze ked sme uz slapali do backpackeru, tak ich bol plny breh, vsade piskot a suchot...odfotit sme ich nexceli, bo su citlive na ostre svetlo...
Zatoka v Penneshaw odkial kazdy vecer o 20:30 vyliezaju z mora tucniaky
To bola fotka uz z rana, ked sme cakali na ferry na pevninu a vyrazali sme do Adelaide, kde sme mali booknute ubytovanie na jednu noc a na druhy den sme leteli do Brissie.
j&s
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára