Ahojte, kedze sa nam to uz neuveritelne rychlo krati, povedali sme si, ze kazdy vikend musime nieco zaujimave podniknut, aby sme vyuzili kratiaci sa cas v Australii. A preto sme sa rozhodli, ze v piatok 4.4.2008 vyrazime na Moreton Island, vzdialeny od Brisbane len 58 km na severovychod, ale este sme na nom neboli...
Rozmyslali sme ci sa tam vydat sami, ale nakoniec sme si to zratali a zistili, ze organizovane to bude lepsie a lacnejsie. Zatial to bolo vzdy super, pretoze ti "sprievodcovia" (a vodici v jednom, vsetko mladi chalani) sa tam naozaj vyznaju a ked si mam predstavit, ze na pozicanom aute mame bludit po pieskovych dunach a riskovat, ze niekde zapadneme, pricom odtiahnutie stoji $600 a plus, tak naco. Na Moretone rovnako ako na Fraser Island nie su ziadne spevnene cesty a uz vobec nie asfaltky, takze vstup na ostrov maju opat len auta s pohonom vsetkych styroch kolies a veeelmi vysokym podvozkom...Sli sme s rovnakou agenturou ako sme sli na Fraser Island, stalo nas to $240 spolu na 1 den, ale stalo to naozaj za to!
Rano sme vyrazali z Roma Street Transit Centra o 6:45 na jeepe (dzipe:), ktory mal vzadu pozdlz 2 sedacky pre 8 ludi, takze sranda. Bolo nas 8 a k tomu sme este brali 2 mile Britky s velkymi zadkami:) priamo odkial vychadzal ferry. Takze plny knedlik...Sli s nami 4 korejci, dedko s babkou z Noveho Zelandu a tie dve. Vsetci velmi pohodovi ludia!!! Cesta autom do Scarborough odkial chodi trajekt na ostrov trvala zhruba hodinku, pricom Ray, nas vodic, nam hned po "nalodeni sa" do toyoty oznamil: decka, mame pred sebou tak hodinu cesty do Scarborough a nas trajekt odchadza o 50 min, takze si musime troska pohnut":)
Cesta na ferry trvala okolo 2 hodin, cize na ostrov sme sa dostali okolo 10am. Pocasie bolo fajn, svietilo slniecko a iba sem-tam oblak...
Kedze sa prave zacali jesenne prazdniny, trajekt bol dost plny... Trajekt nas doviezol do severozapadnej casti ostrova, odkial sme vyrazili rovno k pieskovym dunam.
Pust...zobrali sme si z auta nase vymakane sandboardy, najnovsi model a islo sa na to...
...ziadna lanovka, takze dunu treba vyslapat...
...po tom ako nam Ray navoskoval dosky a vysvetlil narocnu techniku, mohlo sa ist na to..
...hlavne zavriet usta a zdvihnut lakte!
Ja som to dal styrikrat a naozaj to bola makacka, pretoze som sa ponahlal, aby som toho stihol co najviac, pretoze osadenstvu sa uz nexcelo slapat (kvoli veku a velkym zadkom:) a ponahlali sa k autu...prvykrat, ked som este nevedel ako na to a zle som drzal dosku, tak som skoncil dole so vsetkymi otvormi na hlave (aj tymi zatvaracimi) plnymi piesku...potom uz to bolo lepsie! Babam sa necudujem, ze uz nechceli chodit, pretoze najviac pri tom dostavali zabrat prsia a boky...(bo dole chodili chodci cez trat, ked pristali a potom to hadzalo ako na rigoloch)
Ziadna somarska lucka, ta bodka dolu, to je spamatavajuci sa Dzony :)
Kedze sme po sandboardingu mali piesok uplne vsade, museli sme sa niekde okupat... Takze sme sa presunuli k Blue Lagoon, jazeru, velmi podobnemu Lake McKenzie na Fraseri, teda biely piesok a tyrkysove jazero...len skoda, ze slnko akurat zaslo za oblak :(
Blue Lagoon a skusanie teploty vody :), celkom tepla, takze ideme zmyt ten piesok...
Nebolo az take pekne, pretoze na dne bol piesok na niektorych miestach pokryty bahienkom...(aj som snorchloval, ale videl som iba bahienko:)
Stanka za trstinou (naozaj je tam:)
...a jedna spolocna...
Posledny pohlad na Blue Lagoon a kedze nam po kupani vyhladlo, Ray nam zatial chystal obed v nedalekom kempe.
...najprv ale bolo treba zdolat mensiu dunu...
Po obede v kempe a zaroven cakanie na asi 75 rocnu Jane z Noveho Zelandu, ktora si odbehla na toaletu, ale nejako sa nevracala, tak Ray vybehol za nou...po 30 sekundach sa spoteny a vystresovany vratil, ze Jane tam nie je, ze asi nenasla cestu naspat. Tak sme vsetci zacali hladat babicku, ktora vraj straca kratkodobu pamat...(aj sa nam v aute zdalo byt divne, preco jednu prihodu opakovala niekolkokrat a vzdy sa na tom bavila:) Kazdy sme sa dali inym smerom, ja som ale sla s Dzonym...po asi 300 metroch sme sa spytali jednej dovolenkujucej rodiny, ktora si prave rozkladala stan, ci ju nehadou nevideli. A asi 11 rocne dievcatko si spomenulo, ze nejaka sediva pani sla okolo, tak nam ukazala zhruba akym smerom...boli sme si isti, ze nemoze byt daleko...a po dalsich par metroch som ju zbadala uplne mimo vyslapaneho chodnicka...sme sa rozdelili, poslala som Dzonyho cez bus k nej, pokial ja som ju mala stale na ociach, aby sme ju nestratili druhykrat. Bola uplne zmatena... Ked sme s nou dorazili k autu, boli tam len tie dve Britky a vsetci ostatni hladali Jane po ostrove...Obisla som auto z druhej strany, po 10 sekundach prisla Jane za mnou a vravi mi: Hello, kde su ostatni a na koho cakame? :)) vsetci do par minut dorazili vratane Raya, ktory nam strasne dakoval, ze sme ju nasli...ale stale sme neboli kompletni...chybal Janin manzel:) takze sa Dzony vydal hladat jeho :) ale ten nebol az tak daleko...takze po 30 min patracky sme sa mohli vydat dalej:)
Vyhlad na vychodne pobrezie z Cape Moreton
Majak na Cape Moreton
Plaz na severe
Na tejto masine sme brazdili pieskove duny Moreton Islandu
Plaz na zapade ostrova a zaroven miesto, kde sme cakali na trajekt, ktory sme nakoniec stihli :)
Vraky lodi na pobrezi
Na ostrov prichadzaju dalsi dovolenkujuci, zial my ostrov opustame :(. Mimichodom spolu s nami cakalo na trajekt niekolko desiatok deti, ktore na ostrove stravili niekolko dni v kempe na skolskom vylete...
Najblizsie planujeme pozicat auto a vybrat sa na najvychodnejsi cip Australie - Byron Bay. Mimochodom vcera otriasla Australiou sprava, ze 19km odtial v Baline zralok zabil 16 rocneho chlapca, ktory si siel rano pred skolou zasurfovat... :(
j&s
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára