G'day z Airlie Beach, pristavneho mestecka cca. 1000 km na sever od Brisbane.
Stastne sme sem prileteli v utorok poobede z Brisbane s low-cost aeroliniami JetStar (vraj najlepsie nizkonakladove aerolinky na svete. Letenky nas stali cca. 140 dolarov pre oboch uz, takze celkom slusne. Neviem, ci uz sme to spominali, ale Australia ma momentalne asi najlacnejsie letenky na svete, predovsetkym kvoli velkej konkurencii medzi low-costami, takze velakrat je lacnejsie cestovat lietadlom ako vlakom alebo autobusom. (je sice fajn, ze letenky su lacne, ale v cene nie je ani pitna voda:), cokolvek clovek chce pit alebo zajest, musi za to jednoducho zaplatit, ale je to fair na druhej strane)
Ubytovanie sme si zabookovali v malom, ale milom moteli na zaciatku mestecka a hned po prichode sme sa rozhodli, ze vyrazime na plavbu plachetnicou okolo Whitsunday ostrovov (je ich viac ako 74, ale fakty, uz ako obvykle urcite priblizi Stanuska:) Nikdy predtym sme plachetnicu ani nevideli zblizka a nie este sa na nejakej plavili, takze sme nevedeli, co nas caka...predpoved pocasia bola pesimisticka, s mierne optimictickym ocakavanim:) Leto je tu obvykle obdobie dazdov a tu na severe obzvlast kvoli tropickym cyklonom (iba podotykam, ze tu cim severnejsie sa ide, tym je teplejsie a vlhksie) Ta plavba bola na 3 dni a 2 noci (mohli sme sa rozhodnut aj pre krastsie vylety, ale ked sme si to zratali, tak to bolo relativne najlepsie a "najlacnejsie" riesenie:) na plachetnici Waltzing Matilda pre 12 ludi s dvojclennou posadkou. (mimochodom "Waltzing Matilda" je nazov piesne, ktora by zrejme bola Australskou hymnou, keby nemala tragicky a mierne zlodejsky nadych, ale kazdopadne v kazdom ozym vzplanie patriotizmus, ked pocuje waltzing matildu:) Vsetko jedlo, postielanie,...boli v cene.
Vyrazalo sa v stredu rano o 9am z pristavu v Airlie Beach. Na palubu sme si mohli vziat iba zopar veci (ziadne sklo), takze sme sa zbalili do dvoch malych prirucnych tasiek a slo sa... posadka bola super, kapitan Wayne a "dievca pre vsetko" Paul. Spolu s nami sa plavili dalsi 6ti Briti (Pommies, ako ich volaju Ozyci:), 1 Nemka a 1 Svajciarka, takze celkom komorna atmoska.
... dosledok silnej burky zhruba pred mesiacom...
tak do takychto dvoch modrych tasiek sme sa mali zbalit na tri dni na mori
Airlie Beach ma len 5 000 obyvatelov no pri pohlade na pristav sme mali pocit, ze na jedneho obyvatela pripadaju min. dve jachty, toto je fotka asi tak patiny vsetkych jacht a plachetnic.
Prvy den sme si maximalne uzivali, pocasie bolo skvele, polooblacno s priznivym vetrom pre plachtenie:) Po prvykrat sme zazili pocit ked lod vyplava na otvorene more z poza vsretkych ostrovov, do plachiet sa oprie oceansky vietor a vy idete takmer vypanut z naklonenej lode. K tomu ked sa prida spliechajuca voda z prednej casti lode, ktora rozraza vlny, je to naozaj zabava a skvely zazitok. Skvele to bolo az do vecera, ked sa este viac zdvihol vietor a lod zacala skakat na vlnach ako fesak na bykovi na rodeu, co sposobilo, ze na Stanusku prisla naozajstna morska choroba. Cize zaludok ako na vode, resp. az v krku, tocihlav a pod. Naozaj na nu nebol moc vesely pohlad, ale nedalo sa nic moc robit, museli sme zostat na palube a "drzat", pretoze v kajute by to bolo 100krat horsie. (mimochodom 5 min. pred odchodom sme nastastie kupili tabletky proti morskej chorobe, pretoze sme este nikdy neboli na lodi tak dlho, tak reku, ze "istota je gulomet") "nastastie" preto, ze Stanus vsetky po ceste zosrotila a uz od toho prveho vecera to bolo ovela lepsie! Noc bola tiez velmi zaujimava, pretoze sme spali na mori, sice v kludnom zalive, ale aj tak to pekne hupalo:) Dalsi den, aj noc sme zistili, ze je to iba o zvyku a na lodi sme sa citili temer ako na pevnej zemi.
prve okamziky boli super :)
Dzony pomaha pri vytahovani plachty a slo sa na to :)
a tu uz zacalo riadne fucat...
posledna fotka so siltkou :)
Pocas prveho dna sme zazili naozaj vsetky rocne obdobia
Dvakrat sme sa zastavili na snorchlovanie pri ostrovoch. Pred vstupom do vody sme museli podpisat papier, ze sme zdravi a ze si zaplatime prevoz vrtulnikom do nemocnice, ked nas v mori poprhli nejaka meduza:) Mali sme dokonca aj skolenie na temu "stinger jellyfish", ci je v preklade trnovka, neviditelna meduza velka ako naprstok, ktora sa v tychto vodach vyskytuje a dotyk jej trnov sposobuje prudku bolest zaludka, zlyhanie srdca a moze mat smrtelne nasledky...ze fiiiha, to ako fakt mame ist do vody?! Navliekli nas ale od hlavy az po paty do sexi oblekov (stinger suits), ktore zahaluju vsetko okrem ruk a chodidiel, cize by to malo byt bezpecne:) Snorchlovanie bolo samozrejme uchvatne! Obrovske mnozstvo farebnych koralov a ryb ako neurekom! (trosku bolo smutne vidiet ako tie koraly trpeli, zrejme kvoli turistom, ich bolo vela odumretych a polamanych. Videl som niekolko ludi ako valcovalo koraly plutvami:(...ale ved co uz?!)
Mno a ide sa na snorchlovanie, moc sa mi po tom vyklade co vsetko je smrtelne a extremne jedovate nechcelo do tej vody, ale reku ked uz som tam, aspon bude vylet vrtulnikom :) v tom najhorsom pripade. 98% tela som mala pokryteho a Dzony ma presviedcal, ze sanca, ze ma ta hnusoba smrtelna meduza poprhli na nezakryte miesto (dlane a chodidla) je asi taka ako ze ma trafi blesk pocas burky...(ale jasne, ze vzdy sanca je), mala som sa jak cert kriza, plavala som cely cas v krci... akoze sak pekne veci tam dole... najhorsich bolo tych 20min po vynoreni sa na lod naspat, kedy maju prist priznaky...
...no velka nadhera :) a to este nemam snorchel a okuliare :)
Dzony sa vracia z utesu
...v sexi "stinger suite":)
a Stanik vychadza z kajuty, uz "bezpecne" na lodi
a taketo spliechacky a niekolkrat vacsie nas dost casto osviezili na zadnej casti lode:)
kapitan, resp. skipper Wayne
zapad slnka na mori
Druhy den sme ocenilo, ze sme si so sebou zobrali nase nepremokave bundy, pretoze od rana do vecera prsalo a fukal sialeny vietor:) Celu cestu sme sedeli nalepeni na seba na zadnej casti paluby s nohami zakrytymi mokrymi uterakmi, ale bavili sme sa... zo zimy nas vytrhol vyborny obed, caj a kafe:) Stanus bola po tych tabletkach (ktore boli iba na prirodnej baze vyrobene iba zo zazvoru, resp. krasne slovensky z dumbiera, ktory ma ukludnujuce ucinky na zaludok, dokonca aj pri rannych nevolnostiach:) stale ospala, tak som jej vzdy vymasiroval premocene chodidla a v hupajucej sa kajute vzdy zaspala behom 5min. Ja som sa snorchloval medzitym v dazdi, co bolo tiez celkom zabavne, ale voda bola fajn, myslim ze okolo 28C, mozno viac... V tom dazdi nas zobrali aj na "udajne" najkrasie:) miesto na Whitsunday Islands, na Whiteheaven Beach, ktora je na Whitsunday Islande. Ked sme tam dorazili, bolo nadherne zamracene a neskor zacalo liat, takze romantika:)
Piesok na Whiteheaven Beach bol nadherne biely, len skoda, ze sa ten Oskar neukazal...
...aj na kraj sveta ta ponesiem v naruci :)
Parik cajok na plazi
V skutocnosti by tento zaliv mal byt presviteneny slnkom, voda by mala byt tyrkysovo modra s kresbami z bieleho piesku:) hm...
kusok od plaze bol tento lookout, cestou z ktoreho sme nadherne zmokli:)
v pozadi je vidiet ako na horach nadherne prsi...:(
"seda" Whiteheaven Beach
osvedcena kombinacia do dazda: nepremokava bunda a plavky:)
Whiteheaven Beach Lookout
pri tejto plazi, mimochodom velmi mladej, tvorenej z koralov (nie piesku na najblizsich niekolko sto rokov) sme kotvili a travili druhu, velmi kludnu, noc
Paul nam stale nieco vyvaral a chystal nejake dobroty (na tejto fotke nam priniesol misu plnu krekrov, nejaky dip, syr, cerstvu mrkvu s mladym zelerom a olivami
Stanuskina zvlastna fotka (z jednej strany dazd, z druhej svetlo,...) pre mna kuzelna
takisto tato duha sa jej super vydarila!
Toto je druha lod, ktoru sme videli potopenu (jedna z mnohych, ktore stroskotali pocas silnej burky cca. mesiac naspat. Konkretne z tejto ukazovali zabery v TV ako ludi zachranuju vrtulnikom...)
Treti den bol pohodovy s pohodovym pocasim, az na malu nehodu na palube, ktora sa stala tej svajciarke. Pri plachteni chcela zojst do podpalubia a pri hlupom manevri sa jej smyklo a takmer skocila v oceane. Spadla dost hrozne na koleno, ktore sa najskor javilo ako zlomene, ale nastastie nebolo... kvoli tomu, ze lod bola naklonena a plachtila vo vlnach, Paul ju musel drzat na palube az kym sme sa nedostali na kludne more a neskor ju vylozili v pristave, aby ju zobrali na RTG. Potom nas vzali este na dost nezmyselnu okruznu plavbu hore dole a hotovo, cize ziadne potapanie na posledny den, skoda tej nehody...este k tomu som aj stratil svoju siltovku, ktoru som nasiel v smetiach:(
mal to byt zaber ako z Titanicu, ale nakoniec sme to nazvali "Ranne prebudzanie":)
Paluba bola super priestranna na opalovanie, vyvalovanie sa a pod.
relax!
toto je jeden z miernejsich uhlov naklonu plachetnice:)
posledny den so zakrytymi nohami pred slnkom
Paul stahuje posledny krat plachtu a do pristavu uz len na motore
Na pevninu sme sa dostali okolo 4pm a odvtedy si uzivame pevnu zem:) Zistili sme, ze k tym 3 dnom a 2 nociam na plachetnici sme zadarmo ziskali XXX noci a dni s pocitom "ako na plachetnici". Stale mame pocit, ze sa nam vsetko toci a hupe a nevieme stat rovno:)hihi...
Napriek dazdu a morskej chorobe davam z mojho pohladu tomuto vyletu jednotku s hviezdickou! Uzasny zazitok, ked budem velky, tak si urcite kupim malu jachtu a vyplavam prinajmensom na slnavu:) (bo zelena voda je dost mala na to...) Na Stanku necham hodnotenie z jej pohladu, ale domnievam sa, ze nebude az take pozitivne:)
Tak to je od nas zatial vsetko, zajtra letime do Sydney!!!...tak sme zvedavi co zazijeme a uvidime...
j&s
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára