V sobotu 15.marca na obed sme si v centre Melbourne vyzdvihli dopredu rezervovane auto a hned vyrazili smer juhozapad. Nasou prvou zastavkou bolo asi 105 km od Melbourne vzdialene male mestecko Queencliff s malym majakom. Odtial sme zahliadli este krajsi majak na len 6 km vzdialenom Point Lonsdale, takze sme sa vybrali rovno tam.
Dlhe biele molo v Pt Lonsdale.
Majak v Pt Lonsdale
...a este raz to dlhe biele molo...
A ak by niekto zabudol, tak v Australii sa jazdi po lavej strane cesty, taketo znacky nam to pripominali :)
Po par dalsich kilometroch sme sa v mestecku Torquay (hlavne mesto surfingu vo Victorii) uz napojili na Great Ocean Road, jednu z najkrajsich ciest na svete budovanu 3000 muzmi v rokoch 1918 - 1932. Anglicky magazin o cestovani, Conde Nast Traveller, vyhlasil Great Ocean Road za jednu z Top 20 ciest, ktore treba navstivit pocas zivota, americky magazin Frommer's ako jednu z Top 10. Zaroven je Great Ocen Road (z Torquay do Warrnambool, co je vyse 250 km) najvacsi pamätnik na svete, kedze tato cesta bola vybudovana na pocest padlych vojakov a namornikov v prvej svetovej vojne, takze nejde cisto len o turisticku destinaciu, ale aj o duchovnu zalezitost.
Nasou dalsou zastavkou bolo malicke mestecko Lorne (len 1200 obyvatelov), kde sme hned vyrazili pozriet 9 km od mesta vzdialene Erskine Falls, teda vodopady, ktore su v kazdej turistickej brozure. Mno a ostali sme velmi nemilo prekvapeni, kedze sme cakali naozaj kopec vody a nakoniec z uzasnych vodopadov boli len dva pramienky.
Tie dva pramienky su tie famozne vodopady :)
...moje rozcarovanie z Erskine Falls, ale prechadzka to bola dobra :)
Teddy's Lookout a vyhlad na Great Ocean Road
...väcsia cast Great Ocean Road vedie takto tesne popri pobrezi...
Travnik pred plazou v Lorne s kopou cerveno-sedych papagajov a divych husi
V Lorne sme sa rozhodli prespat a rano vyrazit dalej. Kedze sme nemali nic zarezervovane, tak sme obehli takmer vsetky hotely a motely (ktorych je tam viac ako obytnych domov) v centre a okoli a teda ostali sme zaskoceni, kedze vsade mali vsetko obsadene, asi preto, ze bol vikend. Jedine ubytovanie sme nasli zasa v backpeckeri u jedneho flegmatickeho deduska, hoci to bolo velmi lacne, uroven to bola stokrat vyssia ako tie ubytka v Sydney alebo Melbourne.
Nedelna ranna prechadzka na plaz v Lorne
Tychto skreklunov Cockatoo tam bolo neurekom, v Australii skor uvidite papagaja ako vrabca:)
Po ranajkach a prechadzke na plaz sme pokracovali po Great Ocean Road dalej, cestou sme sa ale zastavovali kazdu chvilku na takychto odpocivadlach kvoli krasnym sceneriam a foteniu.
...fotene z auta pocas jazdy :)
Po ceste sme sa ale nezastavovali len kvoli vyhladom na more... ziadna dopravna znacka, len zrazu auta zastavene na krajnici a vsetci v rukach fotaky zamierene do korun eukalyptov, hned mi bolo jasne, ze ide o koaly :). A na tomto useku medzi Lorne a Apollo Bay ich bolo fakt dost.
...a jedna naozaj usata :)
...dalsia krasna sceneria
a "nase" auto :)
Na espezentkach tu maju taketo zabavne napisy (najlepsi je aj tak "Queensland - The Sunshine State", co je v preklade slnecny stat, pricom toto leto tu prsalo 5 dni zo 7:)
...a blizime sa k Apollo Bay, opat fotene z auta :)
...hoci je tu jesen, stale rastu krasne kvety, pole v pozadi uz po zatve
Marriners Lookout pri Apollo Bay, krasny vyhlad na mesto a pobrezie
Po ceste na Cape Otway, co je najjuznejsi cip Great Ocean Road sme sa stavili na kratky walk cez Rain Forest.
Clovek ide jednoducho po ceste autom a zrazu je odbocka dolava "Rainforest Walk"...a ked sme vosli don, tak sa zotmelo a ochladilo o par stupnov, jednoducho uplne iny svet plny roznych zvukov a tienov. Mysleli sme si, ze paprade su prizemne kricky, ale tie tu boli vysoke aj 5-6metrov, proste prales.
Tato diera je este o par cm vyssia ako Dzony, vosiel sa tam v pohode:)
Dalsia z typickych aussie znaciek, hoci zvacsa ked je tabula, nie je ziadna zver a naopak, ked nie je, tak kengury behaju cez cestu a pod. :)
Z prechadzky cez dazdovy prales sme po par kilometroch dorazili do Cape Otway s krasnym majakom z roku 1848, ktory bol postaveny dosledkom castych stroskotani lodi.
...na ceste k majaku
...v pozadi rezidencia spravcu majaku
Kedze sa da vystupit nahor k tomu cervenemu zabradliu, hned sme sa tam vybrali.
..a pohlad zhora
Pobrezie a more, v ktorom stroskotali desiatky lodi v 19.storoci
A jedna spolocna
...ked je krasny obraz, netreba ani dobreho fotografa :)
resp. ked je sa na co pozerat :)
Na ceste z Cape Otway sme zasa museli zastavit kvoli tejto mamine :). Je to parada ich vidiet vo volnej prirode... (ozaj neviem, ci sme uz pisali, ale male koalky sa volaju Joe:)
Po zastavke na Cape Otway sme sa stavili este na obed v malom mestecku, ktore pozostavalo z pumpy, dvoch restik:), dali si australske Fish&Chips a potom sme mali namierene uz len rovno smer The Twelve Apostles v Port Cambell National Park, teda smer 12 Apostolov, najznamejsi skalnaty utvar vo Victorii. Tieto osamotene vapencove skaly v mori vznikli eroziou pohoria a kedze vlny ich stale obmyvaju ich tvar sa neustale meni. Dnes uz apostolov nie je 12, ale len 6, naposledy sa jeden zrutil do mora 3.jula 2005 a kazdu chvilu moze spadnut dalsi (kazdy rok more "zhltne" v priemere 2cm vapenca).
Je tam vybudovane super turisticke infocentrum s naucnym chodnikom az k apostolom
12 Apostolov, ta kopa skal v popredi je ten co spadol v r. 2005 (chudak:)
...a este troska iny pohlad, slnko svietilo presne oproti :(
Nepytajte sa na co ukazujem, lebo netusim :) asi orol alebo sokol
Sila oceanu a vetra, ktory vyhanal opar z vln hore na utes
Hned za 12 Apostles je na relativne kratkom useku dalsich niekolko uzasnych vapencovych utvarov ako Loch Ard Gorge, Sentinel Rock, The Arch, London Bridge
Loch Ard Gorge
...proste krasa, vapencove nepravidelne utvary v tyrkysovom mori
Mala plaz pri Loch Ard Gorge a kedze bolo naozaj teplo, tak sme sa isli ochladit...len som sa cudovala, co sa nikto nekupe...
Mno, mna to preslo ked som vosla po clenky do mora, ta voda mala asi 10 stupnov, priiiiserne studena ale fakt neskutocne. Uz som chapala, preco sa nikto nekupe...
Dzony si musel troska zaskakat, aby sa zahrial :)
Hned oproti tej malej plazi bol takyto vapencovy vejar
Zasa sme nafotili kopec fotiek, inak sa ani nedalo, je to usek asi 50 km popri oceane s takymito nadhernymi vyhladmi. Sydney sa mi velmi pacilo, Uluru bolo uchvatne, Fraser Island je nadherny a naozaj sa neda porovnavat, kazde miesto ma nieco do seba, ale tato cast Great Ocean Road je urcite v mojich Top 3 :)
Dalsi obrovsky kus len-tak pri pobrezi, vsimnite si aj tie "capicky":) (mne to pripomina tie budky, v ktorych byvali smolkovia:)
Na tomto useku sme sa naozaj zdrzali a nelutujeme toho, bolo to naozaj krasne. Kedze cas naozaj rychlo plynul, kym my sme "rozjimali" :), rozhodli sme sa najst noclah co najblizsie. A tak sme pokracovali len do Port Campbell, kde sme nasli krasny maly motel. Ubytovali sme sa a kedze Dzonymu stale behal myslou zapad slnka nad 12 Apostles, tak sme vyrazili naspat k Apostolom:). Od Port Campbell je to len 14 km a hlavne ked sme boli pri Apostoloch poobede, slnko svietilo oproti a neboli sme spokojni s fotkami a reku ked uz sme tam :)...
Zapad pri Apostoloch bol fantasticky, len skoda toho oblaku, ktory nedovolil zapadajucemu slnku sa sfarbit do farieb s purpurovym nadychom (ale to ci clovek nevyberie:)
V pondelok 17.marca sme sa po ranajkach v malickom Port Campbell vybrali dalej po Great Ocean Road, no daleko sme sa nedostali :), kedze po par kilometroch bola dalsia odbocka na London Bridge.
London Arch
London Arch je prirodny obluk opat vytvoreny niekolkorocnou eroziu. Pred 15.januarom 1990 to bol London Bridge, teda most velmi podobny tomu v Londyne :), podla ktoreho dostal nazov. V tento den cast, ktoru sa ja na fotke snazim doplnit, padla do mora a odrezala tak od sveta dvoch turistov, ktori sa v tom case nachadzali nad tou klenbou a musel ich zachranit az vrtulnik, nikto ale nebol zraneni. Esteze ti dvaja nestali na tej casti co spadla :)... No a odvtedy to uz nie je London Bridge, ale London Arch (obluk, klenba).
Kusok za London Arch je dalsia nadherna sceneria
Bay of Islands (Zaliv ostrovov), co je naozaj niekolko skalnych ostrovcekov s nadhernym vyhladom
Vsade okolo pobrezia su taketo nadherne utvary, ktore su omyvane morskymi vlnami kazdych 14 sekund a neustale sa formuju a nanestastie stracaju v mori
Tento utvar bol najkrajsi
Po pobrezi sme pokracovali dalej cez festivalove mestecko Port Fairy, kde sme sa zastavili pozriet na ostrov Griffiths Island s koloniou chranenych vtakov a majakom. Myslim, ze kazdu jar sa tu kona velky folkovy festival a ubytovanie sa rezervuje dokonca rok dopredu...:)
Ostrovcek bol s pevninou prepojeny chodnickom, po ktorom sme dali kratky okruh k majaku a spat.
Maly majacik s nadhernou oblohou v pozadi
Bolo tam poriadne teplo, tak sme urobili zopar fotiek s majakom a vyrazili spat k auto s nevyhnutnou klimatizaciou.
Cierne labute v zalive Port Fairy
Tie vzacne vtaky, ktore na ostrove hniezdia sme nevideli, predpokladam, ze preto, ze nebola sezona. Videli sme iba ich hniezdiska vsade v piesku a zopar zdochnutych operencov (ale nevieme, ci to boli tie "vzacne" vtaky...)
A nakoniec mapka nasej 500 km cesty z Melbourne cez Great Ocean Road
Port Fairy sme este vyrazili do pristavu v Portlande, kde sme si dali lahky obed pred cestou do Grampians National Parku priblizne 200 km do vnutrozemia, ktory uz bude v dalsej casti nasho blogu.
j&S
