V dalsi den, stale blizsie a blizsie ku koncu nasho cestovania po juznom ostrove Noveho Zealandu sme sa vecer dostali od ladovcov az do Hokitiky, co je male pristavne mestecko na vychodnom pobrezi, nakupili nejake zasoby, nasli si vidiecky camp a pred cestou krizom cez ostrov na druhu stranu sme sa poriadne vyspali. Noc bola samozrejme chladna a celkom sa bavime ked spominame na sprinty z karavanu do sprch, kde ked tiekla tepla voda bolo ok, ale akonahle sa clovek osprchoval, cakala ho cesta naspat do vanu prijemnym na 7,5 stupna ochladenym vonkajsim vzduchom. Trosku sme otuzeli a v pohodicke sme to prezili.
Asi najvacsia tovarnicka a predajna so sperkami z Jade (asi aj najdrahsia)
Toto cudo Vas privita pri vstupe do centra mestecka v strede krizovatky
Hokitika je znama hlavne kvoli zelenemu (zrejme sopecnemu) kamenu Jade, ktory sa tu brusi, reze, vari,...a vyrabaju sa z neho drahe sperky. A nie len z kamena, ale aj z kosti velryb a pod. V turistickych sprievodcoch trosku zvelicuju pocet vyrobcov a predajcov kamena (vraj nespocetne mnozstvo), ale to mestecko sa nam zdalo byt dooost male na to, aby ich tu bolo nespocetne:) Zopar sme aj navstivili, aj sa nam sperky celkom pacili, ale nastastie sme odolali tym palkam. Ked sme boli vo fjorde Milford Sound, z lode nam ukazovali miesta, kde sa zeleny Jade "tazil". Vraveli nam aky styl si ludia vymysleli na rozbijanie a stiepenie obrovskych balvanov, s ktorymi sa nedalo manipulovat. Princip bol jednoduchy: pod kamenom urobili velky ohen a ked bol dostatocne rozohriaty, oblievali ho studenov vodou z fjordu.
Plaz s drevenymi kolmi, zeby futbalova branka?!
Somewhere under the rainbow
Chladny ocean "zehliaci" dlhu plaz
Dlho sme sa ale nezdrzali, pretoze bolo aprilove pocasie, redsej sme sa vybrali smerom na vychodne pobrezie cez alpsky priesmyk a dedinku Arthur's Pass. Cesta vedie viacmenej subezne s TransAlpine zeleznicou, ktora je povazovana za jednu z najkrajsich na svete. Dokonca ma vlak aj ciastocne otvoreny vagon, kde je mozne pozorovat hornatu krajinu. Cesta nasim vanom nam vsak takisto ponukla nadherne scenerie, niekolko viaduktov a rozmanitu krajinu od strmych kopcov, ktore sme zdolavali ledva na druhom prevodovom stupni az po pohodove plane lemovane tenkymi potokmi horskych riek, ktore vyzerali byt vycerpane letom a cakali na zimu.
Cestou sme sa stavili vyprazdnit odpad na skladke - "dump station", ktore su na kazdom kusku, vacsinou v campoch
Nadherna alpska krajina
Podobne premostenia sme minali na kazdom kusku
....a dalsi
Tento viadukt bol zo vsetkych naj...krajsi, ...dlhsi, ...vyssi
V celej svojej krase
Okolo obeda sme prisli do dedinky Arthur's Pass, ktora je priblizne v strede cesty medzi vychodnym a zapadnym pobrezim. Je tu cerpacia stanica, dve-tri kaviarne s obcerstvenim, infocentrum s velkym parkoviskom a zopar domcekov. Ako obvykle sme sa boli spytat na nejake info a zvazovali sme niekolko moznosti, ci zostat v dedinke a vydat sa na jednu z tur, ktore vyzerali naozaj atraktivne na ukor prenocovania v okoli alebo pokracovat v ceste po kratkej prechadzke po okoli. Nakoniec zvitazila druha moznost a po zhladnuti nadhernych Punchbowl vodopadov (misa na punc:) sme pokracovali dalej...samozrejme s myslienkou, ze nabuduce bude plan uplne iny:) (ak sa tam niekto budete chystat, tak planujte skory prichod do Arthur's Pass, aby ste mohli spravit 6-7 hod. turu na prilahle kopce, ba dokonca udajne aj k ladovcu.
Mostik cez rieku veduci k Punchbowl Falls
Na cesticke sme sa pobavili, bo sme stretli dost vycerpanych aziatov, ktori nas s usmevom pustali na uzkom chodnicku (samozrejme dedkovia s dvojkilovymi fotakmi na krkoch:)
Nie najlepsie podmienky na foto, ale aspon nieco!
Na vodopady sa dalo pozerat iba z dialky zo pekne vybudovaneho lookoutu. Akonahle sme sa dostali do casti, kde nesvitilo slnko, ochladilo sa zrazu aspon o 5 stupnov, tak sme s "premrznutymi" koncatinami rychlo utekali na slniecko.
Cervena plechova buda:)
Najvacsou kuriozitou dedinky Arthur's Pass bola jednoznacne "najvacsia" posta, ak nie na svete, tak urcite na NZ:).
Cestou sme stretli aj slavny vlak, ktory vsak nebol osobny, ale aj tak nas potesil, pretoze je naozaj slavny!
Rozlahle riecisko, ktore bolo lemovane iba niekolkymi pramenmi
Dlhocizne premostenie
Tu je vidiet ako sme sa zdalovali Alpam
Kopce boli viacmenej za nami a cesta viedla dalej nadhernou, zase inou krajinou
Zvlastne kamenne akoby hradne zrucaniny (ale skor to boli prirodne utvary)
Akoze "dovi, dopo" pohlad
Casto sme sa citili fakt ako na pohladnici
Stado zivych a kamennych oveciek
Ina krajina, ine kopce, ine kamene,...
Tu sa nakrucali novozelandske diely Simpsonovcov:)
Vecer sme stastne dorazili na vychodne pobrezie na nejaky poloostrov, kde sme sa chvilu spamatavali z nadhernych scenerii Noveho Zealandu. Vecer sme si nasli camp v malom zalive a tesili sa na dalsie rano.
A po dlhom dni a serpentinovom stupani na Banks Peninsula sme konecne zocili zaliv v mestecku Duvachelle (znie to francuzky?! ano aj ma, pretoze tento poloostrov je plny francuzkych pristahovalcov)
j&s
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára