Z tepla motelovej izby vyhrievanej pocas celej noci dvoma ohrievacmi sme sa vo stvrtok 17.aprila vydali k vychodnemu pobreziu do mesta Dunedin, resp. este troska dalej na tzv. Otago Peninsula. Ale najprv nas cakalo asi 250km cesty cez vnutrozemie..cesta vedie vacsinou zarovno znamej Taieri Gorge Railway, cize cez uziny a skalne kanony.
...klukata cesta vnutrozemim..
...a samozrejme nesmu chybat ovce...
Najprv sme mysleli, ze zajdeme aj do Dunedinu, ale parkovat v meste s nasim trambusom je fakt problem, uz sme si to skusili v Christchurch hned prvy den a bolo to strasne, takze sme tu len dotankovali a pokracovali na Otago Peninsula, vybezok do mora asi 30km na uplny spic popri pobrezi...
Cesta na samy cip Otago Peninsula s vyhladom na Dunedin v pozadi.
...cesta popri pobrezi...
My sme prisli okolo celeho pobrezia, ten vybezok totiz nie je spojeny s tou castou, ktora vedie az na cip.
Koniec pevniny a uz len Tichy ocean.
Otago Peninsula je znama predovsetkym tym, ze tu ziju albatrosy, tucniaky, uskatce aj tulene a to vsetko na jednom polostrove. Poriadaju sa tu rozne guided walks, teda tury so sprievodcami, kedze sa snazia chranit vsetku tu zver, aby vdaka turistom nestratila Otago Peninsula reputaciu najviac dostupnej casti Juzneho ostrova kde sa mozno stretnut so vsetkymi tymi tvormi...My sme tiez povodne planovali ist na walk pozriet tych obrovskych albatrosov, ale jeden nam preletel ponad hlavu a bol naozaj giganticky...a tak sme sa rozhodli usetrit 60$, kedze nie je garantovane, ze naozaj nejakych uvidis :)
Toto nie je cajka, ale albatros
...a v tychto vodach lovia:)
Otago Harbour a zaroven tu je este raz vidno tu cestu odkial sme prisli
Troska mi bola zima :) tam dolu sme zazreli bud delfina alebo tulena :) hned sa ponoril, takze sme to nestihli identifikovat :)
Na kopci sme si este uvarili a zjedli obed a vydali sa nazad po klukatej ceste okolo pobrezia na pevninu. Kedze sme sa nakoniec rozhodli nezachadzat do centra Dunedinu, vydali sme sa rovno smer zapad k Fiordland National Park, ale kedze z Dunedinu to je dalsich 300km, tak sme to na tento den ukotvili v Motor Campe v mestecku Gore (svetove hlavne mesto chytania hnedych pstruhov)
Farby jesene
Do Gore sme dorazili navecer, nasli kemp s teplymi sprchami a elektrickou pripojkou, takze sme si v noci kurili ohrievacom a zalahli sme s oblohou plnou hviezd. Rano sme si planovali pozriet mestecko a ja som sa planoval odfotit s najvacsou sochou pstruha potocneho snad na svete, ktora bola hned na zaciatku mestecka, ale tieto plany nam pokazil dazd, ktory sa spustil v noci. Tak sme rano iba nakupili zasoby a vydali sa smerom na fjordy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára