Mt. Tibrogargan, Glass House Mountains

 

Ahoooj vsetci!!!

Ozyvame sa po velmi dlhom case, nakolko sme posledne tyzdne dost busy, pretoze cele dni zarabame nejake $$$ na cestovanie a nemame na nic cas (...a nemame ani nic nove) Tento vikend sme mali predlzeny o pondelok, pretoze v sobotu bol Australia Day a kedze sviatok padol na sobotu, vlada dala proste statny sviatok na pondelok:) Celu sobotu a nedelu sme iba oddychovali a relaxovali, Stanka sice bola na par hodin v praci a ja som bol s klukmi na rybach (o5 som skoro prisiel o udicu pretoze mi zabral cca. 50cm sumcek a udica letela do vody, ale nastastie som zachranil "45 dolarov" a dokonca aj tu rybu:), mno ale to bolo tak vsetko...Pozreli sme si tenis na Australia Open a pod.

V nedelu sme si naplanovali vylet do narodneho parku Glass House Mountains, ktory je asi hodinu vlakom na sever od Brissie. Ten nazov dostali od kpt. Cooka, ktory ked objavoval Aussie a plaval okolo pobrezia lodou, uvidel sopecne vrchy, ktore mu pripominali Glass House Mount. v Anglicku, tak ich pomenoval rovnako. Je to 10 sopecnych kopcov az neprirodzene trciacich akoby z dosky lemujucej pobrezie. (...podrobnosti urcite prida stanuska...) Chvilu nam trvalo rozhodnut sa pre jeden z kopcov, na ktore sa da vyliezt (nie vsetky su pristupne). Rozhodovala dialka od zelez. stanice, vyhlad a narocnost. Po konzultacii s Brenkom sme sa nakoniec rozhodli vyrazit na Mt. Tibrogargan (len 364m.n.m., ale kedze treba zacat vlastne z urovne more, tak to bola poriadna fuska), ktory z isteho pohladu vyzera ako hlava opice, ved posudte sami podla nasledovnej fotky :)

Mt. Tibrogargan, druhy najstrmsi (po Mt. Coonowrin) v Glass House Mountains a ciel nasej turistiky :)

V pondelok o 8 rano sme teda vyrazili aj s bicyklami vlakom smer Glass House Mountains. Kedze to tu maju dost zle cele zorganizovane a nemaju tu ziadne poriadne mapy a ani znacenie, chvilku nam trvalo, kym sme sa zorientovali. Niekolkokrat sme sa aj pytali miestnych na cestu a samozrejme kazdy vravel nieco ine. Nakoniec sme sa vybrali cestou, z ktorej sme sa predtym vratili naspat na stanicu a nastastie sme ten kopcek nasli.

Ananasove plantaze

...a jeden dozrievajuci kusok...

V pozadi nalavo je najvyssi vrch Glass House Mountains a zaroven celeho Queenslandu, Mt. Beerwah 556m.n.m. a ten spicak napravo  je Mt. Coonowrin 377m.n.m. a najstrmsi v Glass House Mountains a nedostupny pre verejnost.

Vsetky vrchy su sucastou mnohych aboriginskych povesti (aj tie nazvy vrchov su povodne aboriginske), Tibrogargan bol otcom vsetkych ostatnych vrchov v Glass House Mountains okrem Beerwah, ktora bola jeho zenou a teda napr. Coonowrin bol ich spolocny syn. Hovori sa, ze Tibrogargan videl rastucu vodu z mora a tak zvolal na syna Coonowrin nech zoberie svoju matku Beerwah do bezpecia, ale Coonowrin to nejako nezvladol (bodaj by aj, ved matka ma o takmer 200m viac :), a tak ho Tibrogargan zmlatil a zlomil mu krk :)

 

Tuto cestu sme absolvovali na bikoch, kopec hore, dolu, hore a dolu...

 

Po ceste sme okrem ananasovych poli videli aj sady s typickymi australskymi orechmi - macademias. Urcite ich prinesieme domov, takze sa mozte tesit :)

 

Tie zelene som si dnes odtrhla na tej farme a tie hnede su uz zrele, ktore mame doma, tie sa este rozlusknu (ta skrupina je ale strasne tvrda) a vnutri je oriesok o nieco vacsi ako lieskovec, ale chut je uplne ina, uvidite sami :)

 

Usmev na tvari (pretoze este nevedela, co ju caka:)

 

Na parkovisku sme si nechali bicykle (ten moj sa znova pokazil, odpadla mi sedanka a rozsrotovali sa mi pedale, tak som si tu cestu celkom uzival:), stale som si musel tu sedanku napravat pod zadkom, aby som nesedel s rurkou strcenou v zadku a pretacat pedale, aby som nepedaloval na tyckach:), ale nakoniec sme stastne dosli) a vybrali sme sa na vrchol. 

Zaciatok vystupu, ako vravi informacna "tabula", odporucany vystup len pre skusenych lezcov :) mno to sme tiez este nevedeli co nas caka...

 

Prva cast bola super, take lahsie slapanie do kopca, ale po par stovkach metroch to prislo, proste asi 70 stupnova skala, bez akehokolvek sa mozneho zachytenia, proste strecha.. samozrejme, ze v tom useku sa nedalo vobec fotit, takze fotky su vacsinou z casti, kde to nebolo az tak o zivot...hrebenovka na Rohacoch alebo Priecne sedlo v Tatrach, vsetko prechadzka ruzovym sadom oproti tomuto...ziadne retaze, ziadne miesta na uchytenie, nic, proste leskla ostra smiklava skala...prvykrat v zivote som rozmyslala nad tym, ze to proste nedame a ze ideme naspat...nikdy v zivote som sa tak nebala, nohy sa mi uplne triasli...(ja, teda dzony:), som po ceste nahor rozmyslal ako na vrchole zaparkuju zachranarsky vrtulnik, ked nas budu zachranovat:), pretoze cestu dole som si moc nevedel predstavit:)

 

toto zdaleka nie je ta najhorsia cast...

Tie najhorsie casti boli hole skaly, na ktorych sa len tazko hladali stupy a bolo sa treba spoliehat na prilnavost topanok. Takych usekov tam bolo viac, ked sme isli hore, tak sme si povedali, ze sme uz rovno mohli ist liezt na beckovsku skalu a nie chodit za adrenalinom na druhy koniec zemegule.

 

Prekvapila nas zelena farba, ktorou krajina oplyvala (v pozadi bolo vidiet more a Bribbie Island)

...a krasny vyhlad po asi hodine vystupu, vzali sme si 5l vody a na ceste naspat sme museli doplnat, vypotila som skoro dusu, nikdy mi na turistike nekvapali kvapky potu po nose :) ako dnes!

Stanik si uziva vyhlad a vytuzenu siestu na vrchole

 

Videli sme strasne vela motylov od kriklavo oranzovych, zltych az po tyrkysove, ale motyle sa tazko fotia, tak sem dame aspon tohto kamosa :)

Tieto milene pavuciky su tu uplne vsade (ked pracujem, tak sa vecne zamotam do ich pavucin a je to pekne nechutne:), ked mi padne za chrbat list, vzdy rozmyslam, ci je to list alebo takyto krasavec:)

 

 

 

  Toto, co vyzera ako kamenna cesticka, je fotka robena s fotakom v 90 stupnovom uhle k tej skale na ceste nadol, tak co kade by ste poradili ist dole, nalavo? napravo?...

 

Teraz sa pobavite:) Ked sme zostupili celkom dole pod skalu, tak ja som si uvedomil, ze postradam fotak:) hihi...hm, reku parada. Bol som si isty, ze som ho nenechal na vrchole, ale niekde na ceste nadol, kde sme mali kratku prestavku a vytahoval som vodu z ruksaku. Takze som sa pekne krasne vydal znova hore po tej najstrmsej casti pre fotak. Nastastie ho nasli nejaki chalani a zosuchli mi ho po skale dolu. Som bol fakt rad, ze ho mame (ani nie kvoli fotaku, ale hlavne kvoli tym fotkam:)

 

Mountain View Lookout na Mt. Beerwah a Mt. Coonowrin

 

Stanik (ziva a zdrava dole:) v pozadi s Mt. Beerwah a tym druhym

 

 

Vsimite si co Stanka vypotila na brusku:)

 

Detail na veeelke srdce vypotene iba pre Dzonka! :)

 

To s tym srdieckom je naozaj nahoda, takze sme sa na to celkom dobre pobavili. Musim priznat, ze som asi este nevidel Stanku taku spotenu ako bola dnes:), naozaj jej to dalo zabrat a som na nu naozaj hrdy, ze prekonala strach a zvladla ten vystup (...a zostup) a hlavne takmer 20 km na bicykloch v 30C horucave.

Po nejakom case sme sa dostali na stanicu do Beerburrumu, odkial nam siel vlak az za 1h20m, ale vobec nam to nevadilo, jednoducho sme si sadli na lavicku a relaxovali:) Stanus musela byt asi trosku unavena, pretoze asi prvykrat za 8 rokov, co sme spolu zaspala vo vlaku mne na ramene:) a to sa nestalo ani ked sme leteli 26h do Aussie:)

 

Pohlad na Mt. Tibrogargan z cesty nazad

 

Tod vsjo z nasho vyletu, mame 10pm a ideme do postele!

 

Pozdravujeme vsetkych a prajeme Vam prijemny zaciatok tyzdna:)

 

 

j&s