Posledny den na Novom Zealande sme stravili v Chritchurch, hlavnom meste juzneho ostrova. Rano sme opustili camp, zaparkovali karavan kusok od centra mesta za uzasnych 5 dolarov na den a vydali sa pesibusom do mesta. Trvalo to iba par minut, taka fajn ranna prechadzka. Pocasie bolo uplne uzasne, nadherny jesenny piatok, mesto bolo viacmenej poloprazdne. Hned ako sme vchadzali do centra, prebehol okolo nas autobus s napisom "free city bus", tak sme skocili na prvy, ktory siel neskor okolo a zviezli sa okolo centra, aby sme mali lepsiu predstavu ako a kam...Vystupili sme takmer na rovnakom mieste a po vlastnych sme objavovali krasy Christchurch (Kristovho kostola). Mimochodom Christchurch je najanglickejsie mesto celeho Noveho Zealandu, ma 344 tisic obyvatelov a preteka nim riecka Avon. Jeho vznik sa datuje do roku 1850:)
Nadherny kostolik v centre
Strom na namestii obleceny vo farbach jesene
Po meste premavaju taketo klasicke elektricky, konkretne toto bol jedalensky vozen
Elektrickami sme sa nezviezli, mesto nam pripadalo dost male na to, aby sme sa nepresli. Tieto vsak na rozdiel od autobusov boli platene, hore na gondole sa dal kupit vyhodny listok - combo gondola&tramway a aj samostatne, co vychadzalo nieco cez 12 dolarov na den alebo dva.
Tato fesanda bola odstavena v strede mesta, ale vyzerala, ze je brazdi ulice
Na namesti ti celkom zilo: tu hrali sach, tam bola trampolina, dalej nejaki umelci a ludove trhy..., clovek z toho mal dobry pocit
Monument na namesti (fakt nevieme, co symbolizoval?!)
Stara budova radnice (tusim) a trhy na namestii
Trhy v klasickom style
V tych stankoch sa dali kupit hlavne suveniry, ale co sa tyka prave suvenirov, bol ich plny Christchurch. Obchodik s nimi bol v centre na kazdom kusku, dokonca sme zabludili aj do jedneho 3 poschodoveho obchodu, kde nebolo nic ine ako darcekove predmety s NZ tematikou. Fajnovy bol aj obchod Adidas All Blacks, ktory oblieka kiwi rugby team, znamy po celom svete svojim pokrikom na zastrasenie supera.
Tato elektricka sa prehanala ulicami
Art Centre bola nadherna stvrt medzi centrom mesta a botanickymi zahradami
Pravidelne sa tu podla programu konaju stretnutia umelcov a ich prac a cele sa to miesa s miestnymi trhmi a vytvara prijemnu atmosferu. Boli sme sa pozriet aj do utrob tych klasicky anglicky vyzerajucich budov, ale bolo asi skoro a vsetci umelci spali, pretoze sa tam nic nekonalo...
Sexi cervene drevene telefonne budky
Tato tabula bola velmi poucna a informovala ake su zemiaky zdrave a pod. (teda aj, ze 2008 bol rok zemiaka, zrejme podla NZ kalendara:)
Nadherne farby jesene
...a v pozadi anglicka budovy a bezoblacna obloha
V kazdom velkom meste, ci Australii alebo NZ, su botanicke zahrady. Tieto boli famozne!
Stromy, kvety a rastliny boli velmi rozmanite a hlavne vsetko bolo oznacene, upravene a stredom parku tiekla Avon river, po ktorej sa dalo jazdit gondolou ako v benatkach alebo si prenajat kajak (bolo to velmi zabavne sledovat ludi, ktori padlami ani nezaberali vodu, ale skor sa odrazali odo dna iba par centimetrom hlbokej rieky, ak sa to tak vobec da nazvat:)...potom aj Klanecnica v Novom Meste je rieka:)
Most cez riecku, aj popod ktory sa plavili lodky a kacice
Pltnik (len netusim na co je mu ten 7 metrovy papek?:)
Stanmil v tieni jesene
Farby stromov v botanickej zahrade (po niecom takomto nebolo na zapadnom pobrezi ani chyru, ani slychu)
Obluk (vitazny?...)
Ten obluk bol akousi vstupnou branou do mesta akoby od botanickych zahrad. Dostali sme sa na pomerne rusnu ulicu s obchodmi, ktora viedla k miestam odkial sme prisli.
Jedno z poslednych rozluceni s mestom pohladom na pamatnik s krizom pred kostolikom
Na parkovisku, kde sme nechali auto sme si este uvarili, resp. zohriali posledny obed, poupratovali a este pred odovzdanim vanu sme sa stavili na plazi pri meste, kde sme si uvarili kafe a urobili parminutovu pohodu a presli sa na molo s premavkou ako v centre mesta. Dokonca sme mali poslednu sanci skusit surfing, ale ako obvykle sme prisli neskoro...ak by sme to vedeli skor, tak nevahame (teda aspon ja:)
Kresla, ktore boli k autu a pouzili sme ich presne dva krat:)
Pohoda, klidek, kaficko
Jeden manik robil metrovou palicou a hrablickami bosy taketo obrazce pod mostom a bolo to naozaj atrakcia. Dole postavil klobuk a ludia mu don hadzali dolariky:)
Spociatku iba poloprazdne molo sa po chvili premenilo na rusnu prechadzkaren:)
Rybarom moc neslo (udic ako na pretekoch, ale ani stouch)
Posledna fotecka mola a pobrezia pri Christchurchi a ide sa smer letisko, kusok od ktoreho bola pozicovna, kde sme vracali van. Trafili sme tam bez problemov. Zdrzali sem sa tam celkom peknu chvilku, pretoze tam mali celkom rusno, ale nakoniec sa to uspesne podarilo. Boli sme radi, ze sme si auto poistili maximalne ako sa dalo, pretoze na celnom skle sa objavili nejake dubky od kamenov:(, fuuu...inac by sme platili ako chlapci, ktori buchli auto a nemali to poistene zrejme (bolo to celkom zretelne vidiet na ich vyrazoch v tvarach) V cene, ktoru sme zaplatili (bol to nejaky vyhodny pack) bola dokonca dan za naftu, ktora sa na zealande plati na zaklade odjazdenych km v pozicovniach pri vrateni auta - x dolarov za kazdych 100 km, ale napr. aj plynovu bombu na varenie) To bol aj jeden z dovodov, preco bola nafta lacnejsia na pumpach ako benzin, no ked som to laicky ratal, naklady sa vyrovnavali s tym rozdielom, ze benzinove vany zpapali viac...tento nas VW zobral v priemere nieco cez 10 litrov, co nebolo az take zle!
Z pozicovne nas dokonca gratis hodili na letisko zhruba pred 5pm, pricom lietadlo nam letelo skoro nadranom, tusim nieco okolo 6am s boardingom cca 2 hodiny pred, pretoze to bol prirodzene medzinarodny let. Aj sme rozmyslali nad ubytovanim v moteli, ale zhanat taxi a balit sa a podobne aktivity sa nam zdalo byt dost odveci, tak sme to zapichli na prvych sedackach na letisku. A vymyslali taktiky ako na sedadlach stravime noc:) Mali sme spacaky, tak to nebolo az take kriticke. Museli sme sa par krat presunut, pretoze na noc zatvarali letiskovy terminal, tak sa vsetci ludia presunuli do priletovej haly. Pripadalo mi to ako totalna anarchia a ignoracia, pretoze na kazdom kusku koberca niekto lezal a spal v spacaku alebo len tak niecim zakryty...Z letiskoveho rozhlasu sa pravidelne kazdu polhodinu ozvala neprijemna automaticka teta, ktora furt dookola opakovala bezpecnostnu hlasku, ze si nemame nachavat batozinu opustenu v hale...tapa! Aj my sme lezali v spacakoch na zemi (nastastie osprchovani a s umytymi zubami:) a cakali a cakali...
...a dockali sme sa! Boli sme sice maximalne rozbiti, ale boli sme na letisku. Tesne pred odletom na nas vytiahli fintu, ze treba zaplatit departure tax, teda odletovu dan 25 dolarov na hlavu:) Heh, aj sme sa tomu snazili vyhnut, ale nakoniec to z nas dostali! O 4am otvorili banku, kde to bolo treba uhradit a pred vstupom do odletovej haly sme museli ukazat ustrizok:) Z letiska sme este stihli poslat pohladnice domov!
Samotny let bol prijemny, o hodinu dlhsi ako sme cakali a dodnes nevieme celkom presne preco a cca. o 9am sme pristali v brisbane s prijemnym horucim pocasim! Intrak sme mali booknuty na jednu noc a na druhy den sme leteli cez Taipei domov!!! Suveniry sa uz nekupovali, bo bol sviatok, tak sme sa iba presli, rozlucili s Brissie a definitivne zbalili vsetky veci, aj tie, ktore sme mali u klukov...bolo to fest ohubu, ale to az v dalsom a asi aj poslednom prispevku z nasho maleho vyletu do Australie, ktorym sa nam splnil sen!!!
j&s
