Z adrenalinom presyteneho Queenstownu sme sa po noci a vydatnych ranajkach v campe v Haaste vydali k oceanu, avsak tento raz na zapadnom pobrezi Noveho Zealandu. Prekvapilo nas mnozstvo premostenych rozlahlych ustii riek tecucich z hor, ktore boli pred zimou lemovane iba uzkymi potokmi priezracnej vody. Na jar, ked sa topi sneh, tu musi voda naberat obrovsku silu. Utvrdili sme sa v tom, ze Zealand je mimoriadne rozmanita krajina. Na rozdiel od jesennymi farbami prekypujuceho vychodneho pobrezia nas tu privitala krajina odeta v zelenej farbe (na nase pocudovanie). Zrejme to bude vzduchom a oceanskymi prudmi plynucimi od horucej Australie:)
Most cez jedno zo sirokych ustii horskych riek
Pred prvou zastavkou priamo pri ladovci sme sa rozhodli ziskat nejake info v informacnom stredisku v dedinke kusok od Fox Glacier (ona sa tak zrejme aj volala, ale nie som isty...) Ked sme vosli dovnutra, tak sme sa pekne pozdravili a aj ta mila mlada teta nam odzdravila, aj napriek tomu, ze vysvetlovala nejakemu turistovi cestu k ladovcu. V momente som vedel, ze je to slovanka, tip bol ceska, pretoze pocut cechov rozpravat po anglicky je ako pocut Belu Bugara rozpravat po slovensky, jednoducho tam je furt cosi pocut. Mali tam vystavene krasne fotky a plagaty z ladovca s podpisov Petr Hlavacek (tusim...), tak reku, ze dalsia indicia do hadanky. Ked uz bola ta teta volna, nabehli sme za nou hladni po informaciach a ona teda zacala speakovat, tak som ju po par slovach zastavil a spytal sa odkial je:) Reku ze z Cech, tak sme prepli na ceskoslovencinu a velmi ochotne nam vysvetlila ako, co a kedy. Boli na Zealande uz nejaky rocik a velmi sa im pacilo. Najviac ma pobavilo, ze byva par km od ladovca a stazuje sa na ceske dlhotrvajuce zimy. Paradoxne oceansky vzduch robi vraj to, ze aj ked v zime v noci mrzne a pada sneh, cez den je velmi prijemne, dokonca i na kratky rukav! Jej manzel robil nejaku dobu sprievodcu na ladovci Fox, pri com nazbieral kopec nadhernych fotiek, ktore teraz predavaju ako plagaty...(nasiel som dokonca jeho web www.phlavacek.com, ktory urcite treba vidiet, aby si clovek urobil predstavu o ladovci)
Vysoke a kolme skalne steny po starocia formovane pohybom ladovca
Po nacerpani informacii, ktore vlastne ani neboli potrebne (ale boli sme radi, ze sme stretli slovanov) sme sa vratil kusok spat a vosli do udolia vytvoreneho ladovcom. Pri ceste boli znacky az pokial siahal ladovec napr. v roku 1938 a pod. Mimochodom, zaujimavostou bola pre mna info, ze spravanie ladovca je velmi kolisave bez ohladu na globalne oteplovanie a podobne vymysly jeden rok ustupuje a druhy zase pribuda.
Velmi zretelne vytvorene ladovcove udolie, ktoreho stredom tecie rieka (na jesen skor potok)
Nas prvy pohlad na ladovec
K samotnemu ladovcu sme sa dostali po kratkej prechadzke z cca. 300m vzdialeneho parkoviska. Prve pohlady aj ked z dialky su uzasne, hlavne ked si clovek predstavuje ladovec ako kopu snehu, na ktorej sa lyzuje niekde v rakuskych alpach...aj na fotkach je vidno ake nadherne utvary (ale vraj velmi zradne) v ladovci vznikaju. K samotnemu ladovcu alebo nan sme sa nedostali, pretoze sme respektovali zakazy, aj ked viaceri to mali dost v...nevadi:) Dalsou moznostou, ktoru sme nevyuzili bol vystup na ladovec so sprievodcom, kde clovek vyfasoval vsetky potrebne ochranne pomocky a vybavenie a slo sa na poldenu turu hore. Zial nevyslo nam to ani casovo a bolo to aj financne trosku narocnejsie. Nabuduce!
V lade bolo, zrejme jeho pohybom, casto pocut rany ako z dela
Nacrt ako vlastne ladovec vznika a formuje sa do konecnej podoby
Odraz v kaluzi
Veze ako na katedrale
V kopcoch boli vodou vytvorene podobne jazyky
Odraz
Samozrejme ako vzdy bolo vsetko fajn vyznacene a vsade bolo mnozstvo info (a patricne sa aj ochladilo, sudiac podla bund, ktore sme na seba museli hodit)
A tu je nas vysnivany najvyssi vrch Noveho Zealandu, Mt. Cook, ktory sme kvoli oblakom nevideli presne z druhej strany, no nakoniec nam vsak doprial aspon par fotiek a pohladov. Skusili sme sa auto vydat aj na nejaky Mt. Cook Lookout, ale akosi sme tam netrafili (teda mozno sme aj, ale nebolo to dobre oznacene na ceste) Hore na Mt. Cook a na ladovec sa robia vylety lietadlami a vrtulnikmi so snow landing, co znie uzasne, ale zase...$300+/os. Mozno niekto moze namietat, ze ked uz sme tam boli tak sme mali, ale keby sme to robili takym stylom, tak by sme daleko nedosli...
Nadherna podhorska zelena! krajina s pastvinami pre krovky a ovecky
Hned z Foxu sme sa vybrali dalej k jeho pravdepodobne vacsiemu bratovi, ladovcu Franz Jozef, ktory je zaroven pristupnejsia je k nemu dlhsia a zaujimavejsia turka. Pred tym ako sme sa k nemu dopracovali sme sa pohravali s myslienkou nejakej tej tury hore so sprievodcom, ale uz aj casovo nam to nevyslo.
Vodopad v ladovcovom udoli
Dno rieky tecucej z ladovca priamo do oceanu
Clenity chodnicek k ladovcu
Tento bol vacsi, o dost spinavsi a k tomu bol zahaleny v oblakoch, ktore neskor stupli mierne nahor a odkryli modre farby ladovca. Pohlad na Franza Jozefa sme si vychutnali tiez iba z dialky a uplne nam to stacilo. Celkom sme sa pobavili ked okolo nas prefrcala slimacim tempom vyprava japoncikov zladenych v modrych presivakoch a vo vyfasovanych turistickych bagandziach. Moc nevyzerali, ze sa im xce, mno ale bojovali:)
Greeting from Stanik
Dokaz, ze sme tam boli spolu:)
Hore vykuka ta nadherna modra, ktorej vizualny povod si absolutne neviem vysvetlit...:(
Cesta naspat nakoniec nastastie bez vyvrtnuteho clenka ako sa podarilo jednej dievcine
Po ceste na parkovisko sme vybehli este na jeden lookout na Franz Jozef Glacier
Kravicky, ktorych pastviny lemovali cestu na sever
Nasim dalsim cielom bola po super zazitku s ladovcami Hokitika, vzdialena x km od ladovcom po zapadnom pobrezi smerom na sever. Je naozaj uzasne sledovat, co dokaze priroda vytvorit v podstate z nicoho. Dnes (viac ako 3 mesiace po navrate z NZ) som nasiel anketu, kde ludia hlasuju za 7 prirodnych dovov sveta a videl som tam prave aj Franza Jozefa, tak som hned zahlasoval samozrejme:) Po dlhom dni sme boli dost unaveni a tesili sme sa na camp v Hokitike, meste zeleneho kamena Jade, ale o tom uz v dalsom prispevku!
PS: Stanuska si urcite este vezme do ruk Lonely Planet a prida nejake tie fakty, ale na to si zopar dni pockame:)
j&s
