Mt. Tibrogargan, Glass House Mountains

 

Ahoooj vsetci!!!

Ozyvame sa po velmi dlhom case, nakolko sme posledne tyzdne dost busy, pretoze cele dni zarabame nejake $$$ na cestovanie a nemame na nic cas (...a nemame ani nic nove) Tento vikend sme mali predlzeny o pondelok, pretoze v sobotu bol Australia Day a kedze sviatok padol na sobotu, vlada dala proste statny sviatok na pondelok:) Celu sobotu a nedelu sme iba oddychovali a relaxovali, Stanka sice bola na par hodin v praci a ja som bol s klukmi na rybach (o5 som skoro prisiel o udicu pretoze mi zabral cca. 50cm sumcek a udica letela do vody, ale nastastie som zachranil "45 dolarov" a dokonca aj tu rybu:), mno ale to bolo tak vsetko...Pozreli sme si tenis na Australia Open a pod.

V nedelu sme si naplanovali vylet do narodneho parku Glass House Mountains, ktory je asi hodinu vlakom na sever od Brissie. Ten nazov dostali od kpt. Cooka, ktory ked objavoval Aussie a plaval okolo pobrezia lodou, uvidel sopecne vrchy, ktore mu pripominali Glass House Mount. v Anglicku, tak ich pomenoval rovnako. Je to 10 sopecnych kopcov az neprirodzene trciacich akoby z dosky lemujucej pobrezie. (...podrobnosti urcite prida stanuska...) Chvilu nam trvalo rozhodnut sa pre jeden z kopcov, na ktore sa da vyliezt (nie vsetky su pristupne). Rozhodovala dialka od zelez. stanice, vyhlad a narocnost. Po konzultacii s Brenkom sme sa nakoniec rozhodli vyrazit na Mt. Tibrogargan (len 364m.n.m., ale kedze treba zacat vlastne z urovne more, tak to bola poriadna fuska), ktory z isteho pohladu vyzera ako hlava opice, ved posudte sami podla nasledovnej fotky :)

Mt. Tibrogargan, druhy najstrmsi (po Mt. Coonowrin) v Glass House Mountains a ciel nasej turistiky :)

V pondelok o 8 rano sme teda vyrazili aj s bicyklami vlakom smer Glass House Mountains. Kedze to tu maju dost zle cele zorganizovane a nemaju tu ziadne poriadne mapy a ani znacenie, chvilku nam trvalo, kym sme sa zorientovali. Niekolkokrat sme sa aj pytali miestnych na cestu a samozrejme kazdy vravel nieco ine. Nakoniec sme sa vybrali cestou, z ktorej sme sa predtym vratili naspat na stanicu a nastastie sme ten kopcek nasli.

Ananasove plantaze

...a jeden dozrievajuci kusok...

V pozadi nalavo je najvyssi vrch Glass House Mountains a zaroven celeho Queenslandu, Mt. Beerwah 556m.n.m. a ten spicak napravo  je Mt. Coonowrin 377m.n.m. a najstrmsi v Glass House Mountains a nedostupny pre verejnost.

Vsetky vrchy su sucastou mnohych aboriginskych povesti (aj tie nazvy vrchov su povodne aboriginske), Tibrogargan bol otcom vsetkych ostatnych vrchov v Glass House Mountains okrem Beerwah, ktora bola jeho zenou a teda napr. Coonowrin bol ich spolocny syn. Hovori sa, ze Tibrogargan videl rastucu vodu z mora a tak zvolal na syna Coonowrin nech zoberie svoju matku Beerwah do bezpecia, ale Coonowrin to nejako nezvladol (bodaj by aj, ved matka ma o takmer 200m viac :), a tak ho Tibrogargan zmlatil a zlomil mu krk :)

 

Tuto cestu sme absolvovali na bikoch, kopec hore, dolu, hore a dolu...

 

Po ceste sme okrem ananasovych poli videli aj sady s typickymi australskymi orechmi - macademias. Urcite ich prinesieme domov, takze sa mozte tesit :)

 

Tie zelene som si dnes odtrhla na tej farme a tie hnede su uz zrele, ktore mame doma, tie sa este rozlusknu (ta skrupina je ale strasne tvrda) a vnutri je oriesok o nieco vacsi ako lieskovec, ale chut je uplne ina, uvidite sami :)

 

Usmev na tvari (pretoze este nevedela, co ju caka:)

 

Na parkovisku sme si nechali bicykle (ten moj sa znova pokazil, odpadla mi sedanka a rozsrotovali sa mi pedale, tak som si tu cestu celkom uzival:), stale som si musel tu sedanku napravat pod zadkom, aby som nesedel s rurkou strcenou v zadku a pretacat pedale, aby som nepedaloval na tyckach:), ale nakoniec sme stastne dosli) a vybrali sme sa na vrchol. 

Zaciatok vystupu, ako vravi informacna "tabula", odporucany vystup len pre skusenych lezcov :) mno to sme tiez este nevedeli co nas caka...

 

Prva cast bola super, take lahsie slapanie do kopca, ale po par stovkach metroch to prislo, proste asi 70 stupnova skala, bez akehokolvek sa mozneho zachytenia, proste strecha.. samozrejme, ze v tom useku sa nedalo vobec fotit, takze fotky su vacsinou z casti, kde to nebolo az tak o zivot...hrebenovka na Rohacoch alebo Priecne sedlo v Tatrach, vsetko prechadzka ruzovym sadom oproti tomuto...ziadne retaze, ziadne miesta na uchytenie, nic, proste leskla ostra smiklava skala...prvykrat v zivote som rozmyslala nad tym, ze to proste nedame a ze ideme naspat...nikdy v zivote som sa tak nebala, nohy sa mi uplne triasli...(ja, teda dzony:), som po ceste nahor rozmyslal ako na vrchole zaparkuju zachranarsky vrtulnik, ked nas budu zachranovat:), pretoze cestu dole som si moc nevedel predstavit:)

 

toto zdaleka nie je ta najhorsia cast...

Tie najhorsie casti boli hole skaly, na ktorych sa len tazko hladali stupy a bolo sa treba spoliehat na prilnavost topanok. Takych usekov tam bolo viac, ked sme isli hore, tak sme si povedali, ze sme uz rovno mohli ist liezt na beckovsku skalu a nie chodit za adrenalinom na druhy koniec zemegule.

 

Prekvapila nas zelena farba, ktorou krajina oplyvala (v pozadi bolo vidiet more a Bribbie Island)

...a krasny vyhlad po asi hodine vystupu, vzali sme si 5l vody a na ceste naspat sme museli doplnat, vypotila som skoro dusu, nikdy mi na turistike nekvapali kvapky potu po nose :) ako dnes!

Stanik si uziva vyhlad a vytuzenu siestu na vrchole

 

Videli sme strasne vela motylov od kriklavo oranzovych, zltych az po tyrkysove, ale motyle sa tazko fotia, tak sem dame aspon tohto kamosa :)

Tieto milene pavuciky su tu uplne vsade (ked pracujem, tak sa vecne zamotam do ich pavucin a je to pekne nechutne:), ked mi padne za chrbat list, vzdy rozmyslam, ci je to list alebo takyto krasavec:)

 

 

 

  Toto, co vyzera ako kamenna cesticka, je fotka robena s fotakom v 90 stupnovom uhle k tej skale na ceste nadol, tak co kade by ste poradili ist dole, nalavo? napravo?...

 

Teraz sa pobavite:) Ked sme zostupili celkom dole pod skalu, tak ja som si uvedomil, ze postradam fotak:) hihi...hm, reku parada. Bol som si isty, ze som ho nenechal na vrchole, ale niekde na ceste nadol, kde sme mali kratku prestavku a vytahoval som vodu z ruksaku. Takze som sa pekne krasne vydal znova hore po tej najstrmsej casti pre fotak. Nastastie ho nasli nejaki chalani a zosuchli mi ho po skale dolu. Som bol fakt rad, ze ho mame (ani nie kvoli fotaku, ale hlavne kvoli tym fotkam:)

 

Mountain View Lookout na Mt. Beerwah a Mt. Coonowrin

 

Stanik (ziva a zdrava dole:) v pozadi s Mt. Beerwah a tym druhym

 

 

Vsimite si co Stanka vypotila na brusku:)

 

Detail na veeelke srdce vypotene iba pre Dzonka! :)

 

To s tym srdieckom je naozaj nahoda, takze sme sa na to celkom dobre pobavili. Musim priznat, ze som asi este nevidel Stanku taku spotenu ako bola dnes:), naozaj jej to dalo zabrat a som na nu naozaj hrdy, ze prekonala strach a zvladla ten vystup (...a zostup) a hlavne takmer 20 km na bicykloch v 30C horucave.

Po nejakom case sme sa dostali na stanicu do Beerburrumu, odkial nam siel vlak az za 1h20m, ale vobec nam to nevadilo, jednoducho sme si sadli na lavicku a relaxovali:) Stanus musela byt asi trosku unavena, pretoze asi prvykrat za 8 rokov, co sme spolu zaspala vo vlaku mne na ramene:) a to sa nestalo ani ked sme leteli 26h do Aussie:)

 

Pohlad na Mt. Tibrogargan z cesty nazad

 

Tod vsjo z nasho vyletu, mame 10pm a ideme do postele!

 

Pozdravujeme vsetkych a prajeme Vam prijemny zaciatok tyzdna:)

 

 

j&s

Vyjednavanie pracovnych podmienok

 

Ahojte vsetci,

tak sme sa zasa dlhsie neozvali, kedze sme akosi dost zaneprazdneni. Ja som absolvovala asi 8 interviews a teda v poslednych dnoch len beham z jedneho konca Brisbane na druhy :). Robila som hodinu casnicku, roznasacku kavy (akoze na skusku), no to ma teda vobec nebavilo. Ale zasa na druhej strane som si za tu hodku pokecala s kopec ludmi. Mno ale mali ste vidiet ako sa mi ruky triasli pri mojom prvom rozvoze, ta moja "sefka" naschval naliala kopcom nech mi da zabrat. Mne sa ruky trasu ked som v klude a nie este v takejto situacii, ale som sa aspon pobavila a hlavne som nikoho neoliala kavou :) coz si myslim, ze je dobry vykon :). Na druhej strane som si zle uviazala zasteru a ako som niesla kavu, tak mi po ceste spadla na zem :) hihi sak som mala rifle, takze ziadna strasna vec sa nestala, mno, aspon bola zabava :) Som sa za tu hodinu tak nasmiala ako nikdy a zaroven mi bolo jasne, ze stat od 7.00 do 16.00 na nohach a behat s kavou asi nie je pre mna... ale mam zazitok! :)

Mno, takze po tomto zazitku som skusila zasa stare dobre hotely a teda zrazu mam niekolko ponuk a neviem co zobrat. Uz uz som bola rozhodnuta vziat job v jednom hoteli, asi 8 min vlakom z centra, je to asi 5 km od nas, takze aj na biku by sa dalo...zaroven asi 5min od nas je jeden rodinny hotel, velmi pekny, krasne izby a hlavne strasne mili ludia, kde som bola vcera zasa tak na skusku (mno tempo spomaleny film vsetci, cize co oni robia 4 hodiny, ja by som zvladla v pohodicke za 2 :). Ale ponukli mi len malo hodin (kedze zamestnanci su povacsinou clenovia rodiny) a ziadnu pracu cez vikend, tak som tam dnes volala, ze ma to mrzi, ale ze uprednostnim iny job, kde mi ponukaju aj vikendovu pracu (mzda za vikend je myslim 1,5 nasobok beznej mzdy). Kedze je to talianska rodina (ale s velmi dobrou anglictinou bez toho desneho talianskeho prizvuku, na urovni Australcanov, kedze tu uz ziju niekolko desatroci) tak som cakala, ze mi ta pani pekne po taliansky zacne nadavat (uz som si pripravovala, ze na nu sputim po slovensky zopar "peknych" slov:), no ona spustila velmi milym hlasom, ze ci som rozhodnuta definitivne, ze nech dobehnem, ze sa urcite dohodneme, ze videli vcera, ze som sikovna atd... Tak reku ok, mam to 5min, tak som tam teda sla a pekne som vyjednala aj pracu cez vikend, aj o dalsiu hodinu denne viac a za vyssiu placu ako mi ponukali kdekolvek inde :) a nemusim nikam cestovat :) Teraz tam maju dve baby na upratovanie izieb a ze teda ja by som bola tretia s tym, ze po tych dvoch budem pozerat izby ci su ok a tak a citujem "viest" ich hihi no to sa tesim :). A vraj, ak nebude vela prace s upratovanim, ze im budem pomahat na recepcii a v kancelarii, ze mi urcite nieco najdu, len si mam zaziadat, ak mi bude malo :) Mno a uplna haluz, ked som tam mala prve interview, tak v zivotopise som si dala, ze okrem Hotela v Toronte som robila aj v Piestanoch v nejakom vymyslenom hoteli :) a ta zenska co so mnou robila interview, ze ci aj byvam v Piestanoch, ze ona tam bola v kupeloch aj s nejakou svajciarskou kamoskou, mno oblial ma studeny pot, co sa bude dalej pytat, som necakala, ze v Australii narazim na niekoho kto pozna Piestany :). Nastastie neprisla ziadna zakerna otazka, na ktoru by zasa musela zapracovat moja fantazia :)

Takze suma sumarum, zajtra o 9am zacinam na 5 hod. denne (s moznostou siestej, ak si zaziadam), cize okolo 14.00 som doma, pockam Janka (on prichadza z toho gardeningu okolo 15.00), nieco zatial navarim, spolu sa najeme a o 16.30 vyrazame spolu do mesta na vecerny job. Mno a ked som pri tom vecernom jobe, ja sice zacinam az o 17.30, ale chodim s Dzonym, aby sme sli spolu, takze uz pred 17.00 som v praci a pol hodku kecam so sefkou a  kolegynou (Finka, ktora sem emigrovala v '69, strasne super zena, ktora tiez chodi skor ako ma, kedze ide rovno z jednej prace do druhej a neoplati sa jej medzitym ist domov..). Mno a vcera mi sefka tak vravi, pocuj, ked chodis skor, dam ti nejaky job, budes mat zaplatenych o 45min viac a budes s dalsou kolegynou upratovat o jedno poschodie navyse (Japonsky konzulat), kedze ten ma na starosti taky Ind, co je suchtavy a vzdy chodi neskoro a ludia sa len stazuju na neho. Takze dnes si to idem vyskusat a uvidime :)

 

Mno a len tak mimichodom co sa tyka nasej ankety, kedy sa mame vratit, tak zostavaju 2 dni do konca hlasovania a priebezne vysledky su taketo:

40% hlasujucich chce, aby sme sa vratili UZ!!!

60% hlasujucich, ze staci PRED LETOM!!!

Z coho vyplyva, ze nas navrat domov v planovany 24.februar zacina byt pomerne neaktualny a zaciname vazne uvazovat o predlzeni viz. Len ma tak napada Brenkov (ktory je tu uz rok a pol a zasa si ide predlzovat visa o dalsich 6 mes.) postreh a sice: cim si tu dlhsie, tym sa ti chce menej a menej vratit domov... :)

Mno som teda zvedava na komentare :) k tomuto prispevku :)

Divoke pocasie v celom Queenslande

Zdravime vsetkych,

ako uz asi vacsina z vas vie, od konca roka 2007 sa nam tu v Sunshine State zblaznilo pocasie. Zacalo to prsanim len v noci, potom sa pridalo par sprchnuti cez den a vcera prsalo od rana a velmi husto. Uz sme si pomaly aj zvykli zmoknut zakazdym ked ideme z prace alebo do prace. Takze leto sa tu zacalo naozaj mokro. A to ked sme na zaciatku septembra prisli, vsetci nam vraveli, ze na Vianoce tu bude aspon 40 stupnov a ziadne zrazky cely januar....

Oslavy Noveho roka s velkolepym ohnostrojom boli zrusene na Gold Coaste predovsetkym kvoli silnemu vetru. Pocas poslednej noci padlo v Gold Coast Hinterland okolo 200mm  zrazok!!! (to sa zda aj mne vela, ale nevymyslela som si to :) vid: http://news.ninemsn.com.au/article.aspx?id=89475 a dnes v TV vraveli dokonca o 300m!!!). Plaze pozdlz vacsiny pobrezia su uz niekolko dni uzavrete kvoli obrovskym, viac ako 6 metrovym vlnam a neuveritelne vysokemu prilivu. Pocas minuleho vikendu ostalo viac ako 46,000 domacnosti bez elektriny a stale okolo 3,500 je bez prudu. Takisto boli z Fraser Islandu evakuovani ludia vo vsetkych campoch. A dovod tohto vsetkeho? V Koralovom mori sarapati vraj nejaky cyklon, ktory ma cez vikend dorazit na pobrezie - to vraveli vo stvrtok v spravach, ale dnes som citala na stranke australskej vlady, odboru meteorologie, vraj ide "LEN" o tlakovu niz, ktora by nemala prerast do cyklonu. Ale ak je to naozaj niz, tak potom neviem ako tu prsi ked ide naozaj o cyklon, lebo tieto dazde su neskutocne. Vraj jediny aktivny cyklon je momentalne tropicky cyklon Helen niekde medzi hranicami Zapadnej Australie a Severneho Teritoria, ale aj tak sa predpoklada, ze cez vikend "zavita" do Queenslandu.

Ako som sa docitala na internete, od konca novembra do aprila tu je tzv. sezona cyklonov, takze este sa mame na co tesit :). Uz si na ten dazd pomaly zvykame a ak nahodou skonci, asi nam aj bude chybat :).

 

Dnes je sobota a NEPRSI!!! Sme ostali milo prekvapeni! Rano bolo pod mrakom, ale na obed uz svietilo slnko a ked sme sli na sobotny nakup bolo strasne horko, okolo 35, vsetka ta vlhkost zo zeme sa asi odparovala a bolo este teplejsie... Tak snad to nie je len docasne a dufame, ze uz mame najhorsie dazde za sebou.

Co sa tyka nasho studia, ako vacsina z vas vie, kedze sme si januarovu skolu prehodili na koniec decembra, vcera sme boli posledny den v skole a uz mame len volno az do 25.februara dokedy mame zatial platne visa. Ale to neznamena, ze budeme prazdninovat! Janko od pondelka zacina zahradnicit (kosenie travy, odpratavanie listia atd. v Riverdale parku-krasny velky park s detskymi ihriskami a jazierkom) na plny uvazok, teda 8 hod. denne, od 6.hod rano do 14.30, 5 dni v tyzdni. A kedze vecerny job mu zacina o 17.00, tak bude stihat aj ten. Uvidi ako to bude zvladat, ak toho bude mat plne zuby, tak tu vecernu pracu necha. Ja som rozdala niekolko CV v kaviarniach a este sa chystam zopar obehat v pondelok, tak snad sa aj mne nieco podari najst na den.

Brisbane vita rok 2008!

 

Nas posledny den roka prvykrat straveny mimo Slovenska sa zacal o 5-tej hodine rano, ked Dzony vstaval do prace. Pocasie bolo rano strasne, prsalo, hoci teplota bola okolo 25 stupnov. Ako obvykle, po jeho odchode som ja uz len driemala a nemohla som zaspat. Ked sa vratil, vychystali sme sa do skoly, zbehli dolu k ucebniam, prekvapene na seba pozreli, kedze vsetky ucebne boli zamknute a nikde ani noha. Pozreli sme na hodinky, ktore ukazovali 9.00, teda normalny cas, kedy bezne v skole zaciname. Tam chyba nebola... kedze nikde nikoho, doslo nam, ze skola asi nie je :) skoda len, ze sme sa zbytocne rano ponahlali :) Mno nic, tak sme sa vratili pekne do postele :) Doobedie sme teda stravili pozeranim TV a varenim, kedze pocasie bolo stale premenlive, prehanky sa striedali s menej oblacnym pocasim. Tesne po obede sme vyrazili do mesta na posledne nakupy roku 2007 :). Ja som v praci zacinala o 15.00, teda skor ako zvycajne. A rovnako ako 24.decembra, aj na Silvestra sme mohli skoncit skor. Takze to mne nebolo treba dvakrat opakovat a uz o 16.15 som bola doma :). Medzicasom zasa prsalo, kratke sprsky sa striedali so slnkom, uplne aprilove pocasie, len skoda, ze je koniec decembra :)! Dzony hladal na internete recept na nejake slane pecivo, kedze sladky bleskovy kolac sa uz piekol :). Mno a teda pocas silvestrovskeho poobedia sme piekli na sestkrat (kedze ma nasa piecka obmedzenu kapacitu)  slanych syrovych slimakov :). Nemame ani valcek, ani dosku na pecenie, takze sme improvizovali ako sa dalo :), ale aspon sme sa nasmiali. Vysledok dopadol nad nase ocakavanie!

O 21.00 sme tu v Brisbane mali prvy ohnostroj :). Asi priprava na polnoc :) alebo moja verzia: aby si Dzony nasteloval a nastavil fotak, kedze sme ohnostroj este nefotili :). Dalsia verzia: kedze sa vela ludi a rodin s detmi napriek nie velmi priaznivemu pocasiu, rozhodlo travit vecer na Southbanku, tak kvoli detom, ktore nevydrzia do polnoci, bol pripraveny skorsi ohnostroj :). Inak pocas celeho dna v TV informovali, ze mozno bude ohnostroj zruseny kvoli dazdivemu pocasiu a vetru. Na Gold Coaste to nakoniec aj tak skoncilo, uz niekolko dni je zakazane kupanie kvoli 6 metrovym vlnam, ktore zapricinil nejaky cyklon.

Ohnostroj o 21.00 z balkona

Vecer sme boli dohodnuti s klukmi, ze pojdeme s nimi do mesta sledovat ohnostroj. Tak sme o 22.00 isli po nich. Kedze Petr piekol par dni predtym "pravou ceskou kynutou vanocku" a stihol nam z nej odlozit, kym sa do nej nepustili vsetci Korejci a Brazilci co s nimi byvaju, tak sme im na oplatku priniesli nas bleskovy a nase slane slimaky, na ktore sme boli mimoriadne hrdi :). Pocas cakania na Nemku Alhmud (nemecka presnost asi skoncila s jej narodenim :), ktora sla s nami na ohnostroj, nam kluci ukazali fotky z ich 9-mesacneho pobytu (sledovali tam nejake opice ci co) na vidieku v Indii. Mno, moje nervy, vedeli sme, ze oni su divosi, ale to co sme videli z tych fotiek...to sa neda ani opisat, obaja tam mali tak o 15-20kg menej ako maju teraz, spavali na streche niecoho co sa neda ani opisat, zobudzali sa tym, ze na nich skocili opice, ziadne WC, ziadna postel, ziadna kuchyna, ziadne okna, ziadne dvere, ziadne cesty, kupali sa s tisickami Indov v niecom co sa neda ani opisat...proste jednym slovom hroza. Ale fotky maju teda nadherne, vacsinou samozrejme zvierata, indickych tigrov fotenych z 3 metrov, hady, opice atd., velmi pekne fotky tych jednoduchych, chudobnych, vychudnutych ludi co tam ziju, uplne ako z national geographic... vraj to nebolo poslednykrat, este sa tam chcu vratit...Ked som sa spytala, co ich tam taha, tak vraj to sa neda vysvetlit...ked clovek pride do Australie, nezazije ziaden kulturny sok, vsetko je viac-menej podobne, ale ked vystupis na letisku v Dilli...ides hladny do obchodu a nenajdes vobec nic podobne niecomu europskemu...

Mno, dobre staci, to by som mohla pisat velmi dlho...

Pred 23.30 sme teda vyrazili k utesom, odkial sme spolu s dalsimi stovkmi ludi sledovali ohnostroj a vitanie Noveho roka.

"...ticho pred burkou"

 

 

 

 

...a krasny odraz v Brisbane River

 

 

 

 

 

...otvaranie sampanskeho...

Troska zmoknute vitanie Noveho roka :)