Job

Zdravime po dlhsej odmlke... asi ste si vsimli, ze sme v poslednej dobe troska viac zaneprazdneni...a mnohi uz aj viete, ze obaja pracujeme a teda zarabame "velmi tazke" :) dolare na cestovanie po AUS. Obaja upratujeme kancelarie v downtowne, kazdy ale v inej budove. Kedze sme od rana do 16.00 v skole, tak je dost tazke najst si pracu... Boli sme na viacerych pohovoroch a vsetci hladaju ludi na pracu pocas dna...a to sa neda kym chodime do skoly... Takze sme radi, ze mame aspon toto. Ja pracujem ok 17.30 do 21.00, teda kazdy den od pondelka do piatka 3,5 hod. Janko tento tyzden od 17.00 do 20.30 teda tiez 3,5 hod, ale buduci tyzden sa mu to ma zmenit. Po praci ma vzdy ide cakat pred moju budovu a ideme spolu na bikoch domov. Ja mam za tie 3,5 hod upratat 3 poschodia na 13, 24. a 25. poschodi v budove, ktora sa vola COMALCO Building (celkovo ma budova myslim 35 poschodi a bola postavena v r. 1983).

Zacinam na tom 25., je odtial krasny vyhlad na rieku a cele centrum a v tej dobe zrovna zapada slnko, takze je to naozaj krasny pohlad. Musime vyniest smeti z kosov, ako-tak utriet stoly a povysavat, ale v podstate to vsetko zavisi na mne ako si to rozdelim, pretoze sa to neda vsetko stihnut za tie 3,5h. Takze zaklad je vyniest tie smeti a to ostatne ako sa stiha. Ale kancelarie musia byt ako tak ciste, ziadne velke necistoty na kobercoch atd... Ziaden riad alebo kupelky, to maju na starosti zasa ine kolegyne alebo kolegovia...takze v podstate je to cista praca, v tych kosoch su zvacsa len papiere, pripadne tegliky od kavy. Kedze Australcania obeduju vo fast foodoch, takze nejedia v kancelariach a nemaju ani kantiny ci jedalne, tak naozaj v tych kancelariach nie je vela spiny.

Ale v piatok mam pocit, ze tam nikto nepracuje, to su vsede sacky s chipsami, piva, flase atd. pripadne skatule so zakuskami...som dost sokovana, ze sa tu bezne v praci pije, myslim, ze aj Slovensku je to stale prisnejsie, ale tu je to uplne bezne...

Kazde poschodie, ktore mam ja na starosti je inak usporiadane. To 25. patri jednej firme, takze kancelarie su dookola celeho poschodia, plus recepcia s obrovskou bukretou cerstvych rezanych kvetov, ktore pravidelne vymienaju a vonaju akonahle vystupis z vytahu. Kolegyna mi vravela, ze rocne platia firmy za prenajom jedneho poschodia milion dolarov, celkom dost penazi :). Inak, tych vytahov je tam myslim 8 plus jeden pre cleaning, teda my chodime cez taky specialny :). Dalsie poschodie je uplne ine, v kazdom rohu sidli ina firma a na 13. je zasa ine, to prenajimaju tusim 3 firmy. Kazda z nich ma zasa recepciu s kvetmi, takze sa vzdy tesim na tie rozne vone a hlavne farby!

A taka zvlastnost, na takmer kazdom stole mozte najst "sisku", teda loptu na ten ich futbal. Ja neviem na co im to je, ale teda asi sa potrebuju pocas dna odreagovat :). A ak tam nemaju sisku, tak maju nejaku mensiu lopticku. Rovnako tak nie je vynimka plny vak golfovych palic...

Hoci zacinam o 5.30 vecer, dost ludi je este v kancelariach a vacsina z nich je velmi prijemnych a milych. Jedna spolocnost na 24. poschodi je japonska a to su tam vzdy vsetci este, hoci tam prichadzam po 19.vecer... Japonci su workoholici. Dnes som mala zazitok zrovna v tejto firme. Maju tam totizto dve take velke rokovacie miestnosti, tak som nabehla do jednej, tam sedel len jeden ten japoncito za notebookom a telefonoval, to bolo ok. Vo vedlajsej meetingovej miestnosti, kde je vstup mozny cez dvoje dveri, ktore boli oboje zavrete, sa mi zdalo, ze je zhasnute. Tak som tam nabehla... a... z miestnosti na mna prekvapene pozrelo asi 10 parov prekvapenych sikmych oci, japoncov oblecenych v tmavych oblekoch...uuups tak reku sorry :) nechapem ale preco tam mali sero, asi si nieco premietali alebo co... no som sa pobavila... Inak specialne v tejto spolocnosti, kde my vsetci jej zamestannci siahaju tak maximalne po prsia maximalne sa na mna pozeraju ako na zjavenie...

A este mam vyborny zazitok zo vcera...na kazdej z recepcii je nieco ako kniha staznosti. Vcera som nasla v jednej na 25.poschodi poznamku, ze v kuchynke na 26.poschodi rozmrazovali chladnicku, ze prosia, aby sa tam umyla zem. Ale kedze 26.poschodie nie je moje (ta firma ma vlastne kancelarie prepojene s poschodim hore a maju spolocnu recepciu, ktora je na mojom poschodi), tak som vzala knihu a isla za supervisorkou, kedze ja neviem, kto ma na starosti 26.poschodie. Ale v kancelarii som ju nenasla, ale kolega mi povedal, ze by mala byt na 27.poschodi, ze tam nieco riesi. Lenze ja mam pristup len na tie poschodia, ktore mam na starosti, teda 13,24,25, inde ma vytah nezavezie. Tak ma napadla "uzasna" myslienka. Vyviezla som sa na 25 a kedze je tam nudzove schodisko, tak reku no problem, dve poschodia hore vybehnem. Tak som s knihou staznosti v ruke otvorila dvere nudzovych schodov. Dvere sa zabuchli, ja som sa otocila a so studenym potom na chrbte som zistila, ze tie dvere uz viac neotvorim, lebo su na KLUC, ktory ja vo svojom zvazku nemam (vsetky dvere su vacinou na kartu, ale zasa moja funguje len na dvere na 25,24 a 13, ale tieto boli na kluc a z mojich tam nesiel ani jeden...)!!! Vybehla som na 27, buchala na dvere s tym, ze ma niekto zacuje (ved tam mala byt moja sefka:)) ale ani naznak... tak ze co teraz??? Vravim si vybehnem na 35? Ale kedze mi nesli otvorit ziadne, tak som sa vybrala z 27.poschodia pesi po nudzovych schodoch dolu... kedze sa blizil koniec pracovnej doby, ani neviem ako som zbehla tych 27 poschodi, ocitila som sa v podzemi, takze to bolo 28 poschodi a predo mnou jedny jedine dvere (bez diery na kluc), ale s velkou cervenou tabulou DANGER! (NEBEZPECENSTVO!). Vahala som asi 5 sekund, inu moznost som proste namala, tak som ich spotena a znicena otvorila... nic sa nestalo :) len predo mnou dalsie dvere s napisom OTVORIT LEN V NUDZOVOM PRIPADE! Tak si vravim, ved presne v takej situacii som ja teraz, vstupila som a ocitla som sa na ulici oplotena asi 2,5 metrovym plotom. Tak som si vydychla, aspon cerstvy vzduch, ten plot uz nejako preleziem. Vsimla som si branu, bola som si ista, ze bude zamknuta, ale nastastie som sa mylila. Tak som obisla budovu a vosla cez hlavny vchod :) Pan ochrankar pozrel na mna ze: ty co tu robis? Ja totalne znicena a stastna zaroven: aaaale skoncila som dnes skor, tak som sa bola troska prejst :) tak sa usmial, neviem co si myslel, ked ma videl s tou knihou v ruke...takze prechadzka z 27.poschodia vcera ko bonus! :) no kto nema v hlave, musi mat v nohach...

Sefku som nenasla, knihu som jej s odkazom nechala na stole a ked som vecer zaspavala, tak som rozmyslala ako by som na tom schodisku stravila noc a kedy by ma tam kto nasiel...:)